V Japonsku týchto milovníkov slovenského folklóru navštívil moderátor Roman Bomboš (47), ktorý pri pohľade na tanečné výkony len neveriacky krútil hlavou. Manželia a zakladajúci členovia súboru Yoshie (68) a Kazuhiko (70) Saihara prezradili, prečo sa s hrdosťou venujú slovenským národným tancom a uctievajú našu Lúčnicu.
V šou Zem spieva sa v slovenských krojoch predvedú aj tanečníci a muzikanti z krajiny vychádzajúceho slnka. Unikátny súbor Valaška tvorí dvadsať Japoncov od 14 do 70 rokov, ktorí sa tejto v Ázii netradičnej záľube s láskou a nadšením venujú po večeroch. Priamo v Tokiu folkloristov navštívil štáb RTVS. „Na tréningu tancovali odzemok a polku a japonské dievčatá ujúkali, ako keby sa narodili na Horehroní,“ povedal lokalpatriot Bomboš.
Slovenský folklór pred tridsiatimi rokmi očaril Kazuhika Saiharu natoľko, že spolu s manželkou Yoshie neskôr založil súbor Valaška. „Pred tridsiatimi rokmi som na festivale v Hirošime videl tancovať súbor Lúčnica a zaľúbil som sa do vášho folklóru. Už predtým sme mali v Tokiu súbory, ktoré tancovali maďarské a poľské tance, ale robiť slovenský folklór je podľa mňa oveľa väčšia frajerina,“ priznal Kazuhiko. Inšpiráciou im bola videonahrávka, podľa ktorej si vytvorili choreografiu a spojili sa aj so slovenskými choreografmi. „Na Slovensku si dali ušiť kroje, ktoré si potom dali doviezť. Viac však tancujú a hrajú než spievajú, lebo slovenčina je pre nich veľmi ťažká. Dávajú dôraz na tanec a výraz,“ vysvetlil Bomboš.
Slovenský folklór milujú
Slovenský tanec Japoncov nielen inšpiruje, ale aj zbližuje. „Držíte sa za ruky, za ramená, krútite sa okolo seba a to je niečo, čo my vôbec nepoznáme. My Japonci sme oveľa uzavretejší, nevieme sa tak prejaviť, ale keď tancujeme, tak máme odrazu aj my rovnaké emócie ako vy. Keď Japonci robia to čo Slováci, tak sa konečne dokážu prejaviť,“ pochvaľuje si Yoshie. Japonskí „valaškári“ veľmi vzhliadajú k bývalému choreografovi Lúčnice a SĽUK-u Ervínovi Vargovi († 57), ktorý zomrel pred piatimi rokmi. „Bol asi jedenásťkrát v Japonsku a učil ich aj tancovať. Hovoria o ňom ako o folklórnom bohovi a svojom učiteľovi,“ dodáva Bomboš.
Inšpiráciu čerpali aj na cestách po Slovensku. „Boli sme vo Východnej, v Heľpe, všetko sme si filmovali, a keď sme sa vrátili domov, tak všetko to nové, čo sme videli, sme sa okamžite snažili napodobniť. Japonsko má bohatú kultúru a tradície, no napriek tomu u nás prevládla láska k tomu vášmu slovenskému tancu,“ uzatvára nadšená folkloristka Yoshie.
