Všetko, čo je na Zemi vytvorené podľa pomeru zlatého rezu, je ľudskému oku sympatické viac ako to, čo tak vytvorené nie je. Ak má ženská tvár proporcie zhodné so zlatým rezom, mala by to byť vychýrená krásavica. Ako je to možné? Dozviete sa v pokračovaní seriálu Najväčšie záhady sveta.
Bájny matematický kľúč k dokonalej kráse, v ktorom sa ukrýva tajomstvo prírody, alebo iba náhoda? Záhadný zlatý rez spočíva v jednoduchom, no o to tajomnejšom pomere medzi dvoma úsečkami, ktorý dokonale lahodí nášmu estetickému cíteniu. Nachádzame ho nielen v matematike, umení či architektúre, ale v podstate všade okolo nás. Pohyb planét, proporcie ľudského tela, výjavy z prírody... Toto všetko spája zlatý rez.
Poetické číslo
Čo to ale vlastne je? „Zlatý rez je poetický názov pre pomer rozdelenia úsečky na dlhšiu a kratšiu tak, že pomer veľkosti kratšej časti k dlhšej časti je rovnaký ako pomer dlhšej časti k celej úsečke. Ak sú v tomto pomere strany obdĺžnika, tiež sa nazýva zlatý. A v každom obdĺžniku sa pomocou tohto pomeru dá nájsť zlatý stred, kam sa v polygrafii zvykne umiestniť hlavný titul. Približne sa zlatý rez rovná 3 : 5, 5 : 8, 8 : 13 a je to vari najpoetickejšie nazvané číslo,“ vysvetľuje Andrej Ferko z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Zlatý rez, ktorého výsledkom je iracionálne číslo 1,618, sa označuje gréckym písmenkom φ (fí). „Toto označenie vraj pochádza z mena slávneho sochára Feidiasa, lebo zlatý rez 1,618 vyjadruje krásu, božskú proporciu.“
Zlatá Mona Líza
Pomer založený na zlatom reze pravdepodobne využívali už Egypťania, ktorí pred 5000 rokmi vystavali veľkú Cheopsovu pyramídu práve na zlatých proporciách. Tie nájdeme ukryté aj na krásnej aténskej Akropole. Prvé relevantné písomné zmienky o božskej proporcii pochádzajú práve z antického Grécka. Matematik Eukleides z Alexandrie v diele s názvom Základy popísal takéto rozdelenie úsečky ako „krajný a stredný pomer“.
Západnému svetu zlatý rez znova pripomenula talianska renesancia. Z tohto obdobia pochádza aj kniha De divina proportione, Božská proporcia z pera talianskeho matematika a autora prvého výkladu podvojného účtovníctva Luca Pacioliho. V diele, ktoré ilustroval sám Leonardo da Vinci, Pacioli opisuje matematické proporcie a ich aplikáciu v geometrii, vizuálnom umení či architektúre. V prvej časti knihy študuje zlatý rez z matematickej perspektívy a objavuje jeho aplikácie v rôznom umení.
Práve v umení nájdeme veľa krásnych príkladov zlatého rezu. Mnohí veľkí maliari svoje diela vytvorili podľa tejto proporcie. „Od staroveku sa traduje, že pre naše oči má najľúbeznejší obdĺžnik strany v pomere asi 1,618 : 1. Dostal názov zlatý obdĺžnik. Napríklad obraz Mony Lízy od Leonarda da Vinci, jej tvár aj nos sú namaľované v pomere troch zlatých obdĺžnikov.“ Možno práve vďaka proporciám zlatého rezu fascinuje svojou tajuplnou krásou milióny ľudí po celom svete. Záhadný rez neukrýva iba maľba Mony Lízy, ale aj ďalšie slávne da Vinciho diela ako Salvator Mundi, Posledná večera či Zvestovanie. Pri maľovaní Stvorenia Adama na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne sa ním inšpiroval aj Michelangelo a ideálne proporcie nájdeme aj na obraze Zrodenie Venuše od Botticeliho. Fascinujúci zlatý rez však siaha ďaleko za hranice umenia či architektúry.
Aj v prírode
Leonardo Pisano alias Fibonacci bol taliansky matematik z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý Európanom predstavil arabskú číselnú sústavu. To však nie je jediná vec, vďaka ktorej ho svet pozná. Pri počítaní príkladu, koľko králikov bude žiť na poli po roku, ak na začiatku vypustí jeden pár, pričom žiaden králik nezomrie, pohlavnú dospelosť králiky dosiahnu po jednom mesiaci a pri každom pôrode sa narodí jeden pár králikov, si vo výsledku všimol opakujúci sa vzor, podľa ktorého počet králikov narastal. Vznikla tak Fibonacciho postupnosť 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21..., v ktorej je každé ďalšie číslo súčtom predchádzajúcich. Ako to súvisí so zlatým rezom? Pomer nadchádzajúceho čísla k predošlému sa vždy rovná približne číslu 1,618, a teda zlatému rezu.
Čo je však ešte oveľa zaujímavejšie, Fibonacciho postupnosťou sa odjakživa riadia mnohé zákony prírody. „Zlatý rez predbehol ľudstvo. Prirodzené algoritmy sa ním riadili dávno pred písmom. Opakovaním zlatého rezania sa vyvinuli špirály morských ulít, pravidlá krásy uloženia slnečnicových jadierok v kvete slnečnice, šesťuholníkmi kreslené špirály na ananásoch i borovicových šiškách. Fibonacciho postupnosť riadi počty okvetných lístkov či uhly otáčania lístočkov na rastlinách,“ prezrádza Ferko. Zdá sa, akoby si matka príroda na základe tejto postupnosti dokázala zabezpečiť také množstvo slnečného žiarenia, živín a vody, aké rastlina potrebuje. Fibonacciho postupnosť a tajomný zlatý rez nám teda do istej miery prezrádzajú dávne princípy, na základe ktorých príroda a svet okolo nás funguje.
Všade okolo
Možno si ani neuvedomujeme, ako často využívame zlatý rez v bežnom živote „Fotografujeme kompozície, v kine si sadáme tak, aby nám zlatý stred podporoval vnímanie, používame formát papiera A4, riadime sa dopravnými značkami so zlatým stredom, aby sa naše vnímanie namáhalo čo najmenej. Ideálny harmonický kompozičný pomer použili architekti ako Le Corbusier, autori slovesných a hudobných diel, filmári i výrobcovia obalov i tvorcovia webových stránok,“ opisuje odborník.
Je jasné, že matka príroda na hľadanie ideálnej geometrie žiadne vzorce nepotrebuje. Dokazuje nám to každý deň nádhernými vzormi, ktoré lahodia ľudskému oku. Ona presne vie, ako usporiadať semienka slnečnice, aby neplytvala priestorom, či ako vetviť stonky, stromy a dokonca aj ľudské priedušky, aby zabezpečila organizmu to najlepšie fungovanie. To, ako je možné, že sa príroda v mnohých prípadoch riadi práve číslom zlatého rezu, zostane však asi naveky záhadou.
PRÍŤAŽLIVOSŤ VĎAKA MASKE
V zlatom reze sa ukrýva okrem dávnych záhad prírody aj tajomstvo krásy! Práve preto sa toto číslo s obľubou využíva v estetickej medicíne. „V estetickej medicíne sa skutočne dajú aplikovať pravidlá zlatého rezu, keď sa snažíme o dosiahnutie ideálnych proporcií tváre. Je to princíp, ktorý sa nedá nikomu prikázať a ktorý vychádza z dlhoročných skúseností lekárov, ktorí pri svojej práci musia spojiť požiadavky pacientov s možnosťami odboru estetickej medicíny tak, aby bol finálny výsledok ošetrenia vždy perfektný,“ hovorí Jan Veselý, riaditeľ estetickej kliniky v Prahe Mediestetik, ktorá vo svojej praxi vsádza na zákroky v súlade so zlatým rezom. „Jeho sila tkvie v proporcionalite jednotlivých častí tváre, ich umiestneniu, vzájomnom pomere, rysoch a podobne. Napríklad pomer medzi umiestnením očí, nosu, pier a brady. Znázorniť a zároveň predstaviť sa to dá vo forme tváre, ktorú pretneme krivkami tak, aby odrážali pomer zlatého rezu. Nie je náhoda, že pokiaľ sa budeme zaoberať zlatým rezom do hĺbky a budeme analyzovať tváre ľudí, ktoré sú všeobecne považovaní za krásnych, zistíme, že sa ich tváre proporciám zlatého rezu blížia. Zo žien to bol napríklad sexsymbol Merilyn Monroe i obdivovaná Angelina Jolie. Z mužského zastúpenia je to Tom Cruise a z historických osobností napríklad egyptská kráľovná Nefertiti.“
Americký plastický chirurg Stephen R. Marquardt vytvoril veľkú databázu atraktívnych tvárí a založil spoločnosť Marquardt Beauty Analysis, Inc., ktorá sa zaoberá krásou a jej ideálnymi proporciami. Chirurg na základe zlatého rezu vyvinul tvárovú masku, ktorá má reprezentovať dokonalé proporcie krásy. „Túto masku je možné aplikovať v rámci plánovania ideálnych proporcií pri estetickom zákroku, či už vo forme digitálneho plánovania alebo predstavivosti lekára.“ Zlatý rez sa dá využiť pri rôznych zákrokoch. „Zlatým klincom je modelácia či konturácia tváre za pomoci dermálnych výplní, čo sú preparáty na báze kyseliny hyalurónovej v gélovej forme. Vďaka dermálnym výplniam sme schopní upraviť proporcie tváre, zvýrazniť pery, vyplniť hlboké vrásky, či zmeniť uhly v tvárových partiách. Človek po zákrokoch nesmie pôsobiť strojene a umelo.“
Ak ste zvedaví, ako je na tom vaša tvár, na internete nájdete kalkulačky a návody, ktoré vypočítajú, ako veľmi sa blížite k ideálu krásy. Ak sa pomer jednotlivých častí tváre, napríklad výška k šírke tváre, či pomer dĺžky pier k šírke nosa blížia číslu 1,62, máte pravdepodobne ideálne proporcie.
