Presvedčiť starého hereckého harcovníka na úlohu žida Shylocka v hre Kupec benátsky sa podujali organizátori 5. ročníka Letných shakespearovských slávností. A zdá sa, že Bolkovi nie je starý William vôbec cudzí. Rovnako ako výchova jeho takmer dvojročného syna Honzíka.
Na Slovensku sa momentálne predstavujete v hre Kupec benátsky v rámci Letných shakespearovských slávností. Aký máte vzťah k Shakespearovi?
- Obdivný. Bol to veľký básnik. Raz mi volal syn Vladimír, či Shakespeare napísal nejaké básne. Povedal som: Áno, a tiež sonety. Fajn, tati, len to som chcel vedieť. Prepáč, že som ťa rušil. A ja na to: Nerušil si ma. Konečne si sa ma spýtal na niečo, čo skutočne viem.
Je to zároveň aj vaša premiéra s Mariánom Zednikovičom. Už ste sa oťukali?
- My sa poznáme dlho, len sme spolu nikdy nehrali. Snažíme sa to naše priateľstvo preniesť na scénu, hoci naše postavy v hre sa nepriatelia. To však neznamená, že spolu nepracujeme s humorom a kolegiálne.
Hráte aj so svojou dcérou Aničkou. Beriete ju ako potomka alebo ako každú inú herečku?
- Klamal by som, keby som povedal, že ju beriem takto. Predsa len, tá otcovská alebo rodičovská zodpovednosť tam hrá dôležitú úlohu. Keď sa človek pozerá na svoje dieťa, ktoré napríklad hrá na klavíri, tak tŕpne, aby sa nepomýlilo. Ale nie som taký typ, že by som sa jej snažil pomáhať alebo vychovávať ju. Skôr sa snažím ju len tak nenápadne posunúť.
Príde za vami občas s nejakou prosbou o radu?
- Ani nie. Ono to musí byť také nenápadné.
Aká je podľa vás herečka?
- Dobrá, len nemá skúsenosť s klasickou činohrou.
A aký ste vy podľa vás otec?
- No ja o sebe hovorím, že som otec ambulantný. To vždy niekde horí, príde záchranka, ošetrí dieťa a zase odíde. Ibaže tých pacientov je viac.
Posledný rok vás zrejme najviac zamestnáva najmenší pacient - syn Honzík. Ako ste sa vo vašom veku vžili do úlohy otca?
- Dobre. Otec je stále rovnaký. Vždy je krásne s takýmto malým stvorením spoluobjavovať svet. Keď po prvý raz vidí pštrosa, keď sa po prvý raz dotkne niečoho nepríjemného, keď po prvý raz cíti život. Je krásne, že to s ním môžem prežívať a pomáhať mu takto v akejsi orientácii.
V Čechách sa vraj šušká o vašej svadbe s partnerkou Marcelou Černou.
- Šuškať sa môže.
Vraj totiž chcete ešte dcéru.
- Uvidíme, čo posteľ dá.
Nedávno sa v Čechách uskutočnila anketa o najväčšieho Čecha. Vy ste skončili na 63. mieste. Čo na to hovoríte?
- Je to výborné. Predo mnou bola svätá Ľudmila a za mnou Rudolf II. To je fakt dobré. So svätou Ľudmilou a Rudolfom II. som sa v tomto rade na najväčšieho Čecha nenudil. Bola s nimi skvelá zábava.
So svojím výsledkom ste teda nanajvýš spokojný?
- Áno. Vyhlasujem, že z Vizovíc nad 50 rokov som prvý.
Anketu vyhral český kráľ Karol IV. Ale aj vy ste kráľom - valašským. A vraj máte nový trón z nehrdzavejúcej ocele.
- Mám, veď keby bol trón hrdzavý, tak by sa musel neustále opravovať. Tento je taký špeciálny, hojdací a dokonca má aj kolieska. Dá sa s ním jazdiť.
Onedlho budete mať narodeniny. Vlani ste na oslave čítali správu o Únii. Čo chystáte tento rok?
- Vždy to organizujem tak, že na svojej farme urobím akési kultúrne leto. Tento rok by mala vystúpiť kapela Olympic, chystáme aj taký zvláštny "hon" a nebude chýbať ani divadelné predstavenie.
Nie je vám ľúto, že na vaše narodeniny neoslavujete, ale zabávate svojich gratulantov?
- Pre mňa je to, naopak, pozitívne, aspoň mám krásny dôvod nepiť. Čakajú ma totiž povinnosti a pri nich predsa nebudem piť.
Máte rád, keď sa ľudia okolo vás cítia príjemne?
- No určite, kto by to nemal rád?
