Jeho vek je 245 miliónov rokov a je z čias, keď na našej planéte kontinenty tvorili jeden superkontinent. Ide o kostru štvornohého plaza.
Doterajší najstarší nález na našom území sú stopy dinosaurov spred 205 miliónov rokov v Červenom úplaze v Západných Tatrách. Prvé odtlačky stôp pravekých jašterov objavili slovenskí geológovia Milan Sýkora a Jozef Michalikv roku 1976. Minulý rok však jaskyniar Pavel Herich (30) zo Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši urobil unikátny objav v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách.
Tento nález potvrdil, že sa tu nachádzali ostrovy so životom. „V čase, keď pred 245 miliónmi rokov žil tento malý plaz Pachypleurosaurus jaskyňa ani Tatry ešte neexistovali a kontinenty sa len začali formovať. Či sa nám podarí ešte niečo také objaviť, je vec aj šťastia a náhody, ale tento jeden unikátny nález nás výrazne posunul v mapovaní druhohôr na našom území, čo je priam detektívny spôsob odhaľovania pradávnej minulosti,“ dodal Čerňanský.
Plaz pachypleurosaurus
Skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby. Pachypleurosaury tvoria vyhynutú skupinu živočíchov, ale nejde o dinosaury. Nálezy týchto plazov boli známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát.