Ruská chrípka
Na konci 19. storočia svet zasiahla takzvaná ruská chrípka. Najviac škody napáchala v rokoch 1889 až 1892, keď si podľa odhadov vyžiadala milión obetí. Epicentrom nákazy bol Uzbekistan, odkiaľ sa chrípka rozšírila do celého Ruska a následne do Európy a okrajovo aj do Ameriky.
Počet obetí: 1 000 000
Španielska chrípka
Pandémia španielskej chrípky zabíjala v rokoch 1918 až 1920 a rozšírila sa po celom svete. Svoje pomenovanie získala preto, lebo len v Španielsku vzala život 8 miliónom ľudí. Najvyššia úmrtnosť bola medzi mladými vo veku do 25 rokov. Štatistiky odhadovali stámilióny infi kovaných.
Počet obetí: 50 000 000
Ázijská chrípka
V rokoch 1957 až 1958 sa objavila nová chrípková pandémia - ázijská chrípka. Vyvolal ju vysoko infekčný vírus chrípky typu A, ktorý sa začal šíriť z Číny. Najviac obetí bolo medzi deťmi v školskom veku.
Počet obetí: 1 000 000
Hongkonská chrípka
V 20. storočí v rokoch 1968 až 1970 úradovala vo svete aj pandémia hongkonskej chrípky. Svoj názov získala podľa miesta pôvodu, pretože sa do sveta rozšírila z Číny. V Európe najviac vyčíňala v Poľsku, kde sa nakazili viac ako 4 milióny ľudí.
Počet obetí: 800 000
Prasacia chrípka
Pandémia prasacej chrípky zahubila takmer 285-tisíc ľudí. Prvá obeť sa prasacou chrípkou infikovala v Mexiku v marci 2009, no najviac úmrtí neskôr zaznamenali v Afrike a Ázii. Choroby sa ľudia obávali aj preto, že obsahovala časti vírusov vtáčej, prasacej a ľudskej chrípky v doposiaľ nepoznanej kombinácii.
Počet obetí: 285 000
