Ak sa na to pozrieme z filozofického hľadiska, smrť znamená bod, z ktorého niet návratu. Ešte pred zavedením oživovacích techník bola smrť stav, aký sa nedal zvrátiť. Dnes sa srdce môže zastaviť a osoba zomrie, no potom sa vďaka modernému oživovaniu môže vrátiť späť. Resuscitácia znamenala pred desiatkami rokov novinku v núdzovej starostlivosti o pacientov, no zároveň zmenila aj chápanie toho, čo to znamená zomrieť, píše Newsweek.
Spočiatku bolo prirodzené predpokladať, že naše vedomie zanikne v momente, keď zomrieme. Vedcom sa v posledných rokoch podarilo získať opakované dôkazy o tom, že keď zomrieme, našim mozgovým bunkám trvá celé dni, kým dosiahnu bod, kedy sa dostanú za hranicu životaschopnosti. Sme mŕtvi, no naše bunky nemusia byť.
„Je fascinujúce, že jestvuje čas po tom, čo zomrieme, keď bunky v našich telách začnú postupne smerovať k vlastnému procesu smrti. "Nehovorím, že mozog alebo iná časť tela po smrti stále fungujú. No bunky sa okamžite nemenia zo živých na mŕtve. V skutočnosti sú oveľa odolnejšie voči zástave srdca a úmrtiu, než sme si mysleli,“ povedal doktor Sam Parnia, riaditeľ výskumu, ktorý sa zaoberá resuscitáciou.
„Nepredpokladali sme to. Viete si predstaviť, že 24 hodín po smrti odoberiete vzorku a prepisy génov sa v skutočnosti zvyšujú? Bolo to prekvapenie,“ tvrdí profesor mikrobiológie Peter Noble. Pripúšťa aj možnosť, že v období bezprostredne po smrti sa naše telá vracajú k bunkovým podmienkam, ktoré mali, keď sme boli embryami. Výskum doktora Parnia zase ukázal, že ľudia, ktorí prežili lekársku smrť, hlásili skúsenosti s podobnými znakmi: jasné svetlo, postavy, úľava od fyzickej bolesti a silný pocit mieru. Keďže sú tieto skúsenosti subjektívne, je možné brať ich ako halucinácie.
Toto vysvetlenie však zlyháva v prípade pacientov, ktorí zomreli na operačnom stole. Po svojej smrti mali sledovať z rohu izby, ako sa ich lekári snažia zachrániť. Ako boli schopní opísať udalosti, ktoré sa diali, kým boli mŕtvi, nie je jasné. Zdá sa však, že keď umrie mozog a telo, to isté sa nedeje s vedomím. „Nemyslím, že ľudia majú otvorené oči alebo ich mozog pracuje aj po smrti. To ľudí desí. Hovorím, že máme vedomie, ktoré nás robí tým, čím sme – naše myšlienky, pocity, emócie. To spojenie nie je zničené len preto, že sme prekročili prah smrti, očividne to funguje ďalej. Nedokážeme odhadnúť, ako dlho to trvá,“ dodal Sam Parnia.