Celkovo má na konte už šesť olympijských cenných kovov, čím sa stala historicky najúspešnejšiou športovkyňou na zimných aj letných hrách v samostatnej ére Slovenska. Záverečné metre bežala so slovenskou vlajkou nad hlavou a priznala, že to bol dlho jej sen!
To najlepšie ste si teda nechali na záver?
- Ešte koniec nie je, máme pred sebou štafety. Aj v nich budem bojovať zo všetkých síl, ale je jasné, že sa mi podaril neuveriteľný výsledok. Musím sa poďakovať tímu a všetkým, čo mi pomohli.
Zvíťazili ste systémom štart - cieľ. Od začiatku ste sa tak dobre cítili?
- Mala som taktiku, že nasadím svoje tempo. Mala som dobré bežky, čo mi pomohlo, keďže telo a svaly boli po predchádzajúcich pretekoch unavené. Predsa len už potrebujem viac regenerácie. Netvrdila by som, že som nastúpila úplne čerstvá, ale bezchybné prvé streľby ma podržali a bola som pripravená bojovať až do konca.
Boli ste blízko od vášho sna, aby ste vybielili všetkých 20 terčov, no posledný nespadol. Čo sa tam stalo?
- Snažila som sa ísť na nulu. No pri poslednej rane som sa až tak veľmi snažila, že som ju pokazila. Jednoducho som ju nespustila v správnu chvíľku. Viem, že nikto z mojich fanúšikov vtedy nedýchal, a ani ja sama, mrzí ma to, streliť štyri nuly mi tak zostalo za úlohu do ďalších pretekov.
Aká bola cieľová rovinka so slovenskou vlajkou nad hlavou?
- Prísť s ňou do cieľa bol môj sen a konečne sa mi to podarilo. Chcem sa pri tejto príležitosti poďakovať jednému človeku, ktorý mi stále tvrdil, že ja som tá voda, čo ťa drží nad vodou! Každú jednu ranu som si to hovorila a on to bude poznať!
Vlajku ste si prebrali v závere zjazdu na zľadovatenej trati. Nebolo to nebezpečné?
- Aj áno, ale už som mala takú vnútornú vieru, že sa nemôže nič stať. Bežky som mala výborné a cieľovú rovinku tak dobre odjazdenú, že keby sa mi aj Domračevová približovala, tak by som si ju omotala okolo krku a zastavila ju. Tak som však chcela s vlajkou finišovať, že si myslím, že aj Daria by to pochopila a už by neútočila. (smiech)
Kto vám ju podal?
- Servisman Lukáš Daubner. On stál pred posledným mostíkom v zjazde a tiež váhal, či mi ju môže podať. Kričal však, že mám náskok, tak sa rozhodol, že áno.
Máte ešte nejaký nesplnený športový cieľ?
- Stále nie som majsterka sveta, preto ani netvrdím, že končím. Možno na budúci rok, keď je taká forma, ešte potiahneme. Porozprávame sa o tom v tíme, no na ďalšie ZOH si už netrúfam.
Dá sa povedať, že Slovensko je vďačné, že má Nasťu a vy ste vďačná, že ste Slovenka?
- Už som viackrát vyjadrila svoju vďaku Slovensku ako krajine, ktorá mi dala opäť šancu byť športovkyňou. Na Slovensku verili, že aj žena s dieťaťom sa môže vrátiť a môže byť úspešná.
Cesta za zlatou medailou
Slovenská biatlonistka Nasťa Kuzminová síce odštartovala v hromadnom štarte s číslom 4, ale okamžite od prvých metrov sa usadila na čele a až do cieľa nikoho pred seba nepustila.
1. STREĽBA - LEŽKA
trafila všetkých 5 terčov
náskok + 3,5 s pred Švédkou Öbergovou
2. STREĽBA - LEŽKA
trafila všetkých 5 terčov
náskok + 7,9 s pred Bieloruskou Domračevovou
3. STREĽBA - STOJKA
trafila všetkých 5 terčov
náskok + 28 s pred Taliankou Wiererovou
4. STREĽBA - STOJKA
trafila 4 z 5 terčov
náskok + 25 s pred Bieloruskou Domračevovou
