Jozef pochádzal z dediny neďaleko Krupiny. "Žena sa s ním rozviedla, našla si iného. On sa jej od začiatku nepáčil, vydali ju za neho proti jej vôli. Deti nemali. Po rozvode ostal sám ako prst. Začal piť, celé dni sa motal opitý po dedine. Po niekoľkých rokoch popíjania prišiel o strechu nad hlavou. Dom sa začal rúcať. Jožo sa pobral do Bratislavy, ako hovoril, skúsiť šťastie vo veľkom meste," spomína po rokoch bývalá suseda z dediny.
Jožo našiel tiché miesto v rohu veľkého pozemku. Pozháňal dosky a na strome vo výške zo tri metre si urobil domček. Bol šikovný, kdesi našiel starú piecku. Dreva bolo na stavenisku plno. Keď na pozemku urobili veľká základovú jamu, robotníci Jozefa posielali preč. Nedal si povedať. Povedal, že hádam im v kúte na strome nebude prekážať.
V osudný večer Jozef čo-to popil a ľahol si spať. Či to bola náhoda, alebo chatku na strome niekto podpálil, nevedno. Jozef už z nej živý nevyšiel. Z času na šas si na neho spomenú bezdomovci. Keď veľkú administratívnu budovu dokončili, majiteľ nechal vyrúbať aj strom v kúte.
