Slováci na ZOH 2018 skončili už v osemfinále a celkovo na predposlednej, 11. priečke. Po prehre 1:5 s USA Miroslav Šatan uznal, že súper postúpil zaslúžene a netajil sklamanie z premárnenej šance postúpiť priamo zo skupiny.
Bolo vám najťažšie v úvode druhej tretiny, ktorá bola zrejme pre výsledok rozhodujúca?
Tie fauly a následné vylúčenia nesignalizovali nič dobré, a tak napokon aj bolo. Dostali sme sa do problémov a už bolo veľmi ťažké sa z nich dostať.
S USA ste sa stretli už v základnej skupine. Prekvapili vás niečím?
Boli predovšetkým ešte viac efektívni v zakončení. Hrali dobre, neboli nervózni, boli dostatočne namotivovaní a zápas im celkovo vyšiel. Preto aj podľa mňa postúpili zaslúžene.
Slovensku tu chýbali strelci, priemer dva góly na zápas je nízky. Bola to najväčšia slabina?
Brankári podávali dobré výkony a boli našimi najlepšími hráčmi. V ostatných riešeniach herných situácií sme mali rezervy, čo sa ukázalo aj včera proti Američanom. Tí majú totiž veľmi mladý a rýchly tím. My sme mali síce tiež viacerých mladíkov a zápasy ich otestovali, no z vysokého tempa a psychického tlaku plynuli chyby s vylúčeniami.
Aké bude hodnotenie turnaja z vášho pohľadu?
Myslím si, že na našej strane nájdeme aj pozitíva do budúcnosti. Hlavne pokiaľ ide o základnú skupinu, kde sme odohrali vyrovnané stretnutia. Myslím si, že trend, aký sme nastavili, bolo vidieť a musíme v tom pokračovať. Nevylučujem, že na májových majstrovstvách sveta v Dánsku k nám pribudnú ďalší mladí hráči. V procese prestavby tímu a systému hry budeme pokračovať.
Čo vás na ZOH 2018 najviac mrzí?
Po víťazstve nad Ruskom sme mali dve šance na potvrdenie prvého miesta, čo by znamenalo priamy postup do štvrťfinále, prípadne ísť z vyššej pozície do osemfinále. To mrzí chalanov i nás, keďže v osemfinále sme šli opäť na USA. A napokon boli ešte silnejším súperom ako v skupine.
S čím odcestujete z Pjongčangu domov?
Samozrejme, že taká skorá rozlúčka znamená veľké sklamanie pre hráčov i nás, ktorí sme tu boli s nimi. Skupinu sme mali výborne rozohranú a ako som povedal, možno jedným gólom sme si to mohli uľahčiť a boli by sme v elitnej osmičke. Tá nevyužitá príležitosť mrzí, ale aj v kabíne som tesne po poslednom zápase povedal, že z takýchto prehier a sklamaní sa človek najviac naučí. Verím, že si z toho niečo zoberieme a využijeme v ďalšej kariére.
Prečo balíme kufre domov
1. Disciplína
- v 4 zápasoch sme mali až 20 vylúčených hráčov, z čoho sme až 6-krát inkasovali
2. Ofenzíva
- útočníci strelili v 4 dueloch iba 5 gólov
3. Prechod do útoku
- v každom zápase sme sa ťažko dostávali do útočného pásma, puky sme zväčša nahadzovali a veľa času trávili v rohu klziska
4. Ligoví kanonieri bez gólov
- ligoví kanonieri Paulovič (26 gólov), Nagy (21), Krištof (16), Hovorka (14), Surový (11) - na olympiáde boli bez gólu
5. Presilovky
- z 13 presiloviek sme počas turnaja využili iba 3