Ste vyštudovaný právnik, úspešný podnikateľ, pritom známy ste najmä ako herec. Takže sa spýtam priamo – za koho sa považujete vy sám?
Vyštudoval som právo a už počas vysokej školy som začal podnikať. Po skončení štúdia som bol na pomyselnom rázcestí, keď som premýšľal, či budem podnikať, alebo si budovať kariéru ako právnik, advokát. Rozhodol som sa pre podnikanie. Mám skúsenosti s obchodným právom, ktoré dennodenne používam. Škola ma naučila rozmýšľať právnicky. Viem definovať problém, nájsť riešenie, ale priznám sa, že keď treba riešiť niečo zásadné, napríklad podpísať zmluvu, spolupracujem s mojimi právnikmi.
Doteraz vás diváci veľmi nemali šancu vidieť, ale poznali váš hlas z dabingu. Ako ste sa dostali herectvu?
Na začiatku bola detská rozhlasová družina, potom dabing, potom castingová agentúra a zrazu som na obraze. (smiech)
Dobre, a ako sa z nádejného právnika stane podnikateľ?
Začalo sa to úplne nevinne. Keď som mal dvadsať rokov, s kamarátom sme otvorili malú kaviarničku, bol to skôr bufet. Neskôr sa nám naskytla možnosť otvoriť si väčšiu prevádzku v jednom bratislavskom nákupnom centre a potom sa to už nabaľovalo. Aktuálne mám šesť prevádzok.
To asi žijete dosť hekticky, keďže nakrúcate denný seriál Oteckovia... Stíhate?
Nie je to jednoduché, ale musím si zaklopať, mám vytvorený dobrý tím ľudí, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Stačí im zadať úlohu a potom už len kontrolujem výsledok. Môj podnikateľský záber je ale širší, nie sú to len kaviarne. Mám dve lekárne, v tomto smere sa snažím expandovať a nezaspať na vavrínoch.
Postavíte sa občas aj za bar a pomôžete s obsluhou, prípadne si opášete zásteru a umyjete vo svojej prevádzke trebárs riad?
Začiatky boli presne také, bol som aj údržbár, inštalatér, zásobovač, barman... V zásade s tým nemám problém ani dnes. Keď treba pomôcť, pomôžem. Pred časom som prišiel skontrolovať prevádzku a bola pokazená umývačka riadu, tak som štyri hodiny umýval ručne riad.
Boli ste aj doma také pracovité dieťa?
Rodičia sa ma pokúšali zapájať do domácich prác, ale ako mnohým deťom, ani mne neporiadok neprekážal. V tínedžerskom veku to bola občas hra nervov, že kto to skôr odloží. Väčšinou podľahli rodičia. Až keď som sa osamostatnil, pochopil som, prečo mi stále hovorili: „Uprac si!“ Nikto iný to za mňa neuprace.
To ste vlastne ideálny muž!
To neviem, ale poriadok mám rád!
V Oteckoch hráte veterinára, vdovca Tomáša. Máte blízko k zvieratám?
Som síce doktor, ale doktor práv. (smiech) Medicína nikdy nebola mojím snom, ale zvieratá mám rád. Je to síce náročné nakrúcanie, lebo psovi, škrečkovi či hadovi nemôžete rozkázať: Tu si ľahni a hraj mŕtveho!
Máte rešpekt pred niektorými zvieratami?
Mal som dosť veľký problém natáčať s hadom, lebo odmalička mám z hadov strach. Pokiaľ nemusím, tak sa hada nechytím. Nechcel som tú scénu robiť, no nevyhol som sa jej. Dokonca museli kvôli mne trochu prepísať scenár.
Vaša postava v Oteckoch je zároveň otcom malej školáčky Julky. Prebudilo vo vás nakrúcanie seriálu rodičovské pudy?
Mám deti veľmi rád, ale pri mojom aktuálnom pracovnom vyťažení a životnom štýle si to neviem celkom dobre predstaviť. Keď som sa rozprával s kamarátmi, ktorí už sú otcovia, vraveli, že boli na tom rovnako, no všetko sa zmenilo, keď prišlo dieťa na svet. Ale v prvom rade mi na to chýba partnerka...
To ste mi nahrali na smeč. Spájajú vás totiž so seriálovou kolegyňou Máriou Havranovou (23). Tak ako to je naozaj medzi vami?
(úsmev) To je veľmi obľúbená otázka a celkom chápem, že sa ma na to pýtate, veď Mary je krásne a sympatické dievča, talentovaná herečka. Ale naozaj máme len kamarátsky vzťah. Som veľmi rád, že sme si sadli ako ľudia. Konzultoval som s ňou pri natáčaní nejaké veci, pretože predsa len má pred kamerami viac skúseností.
Ale je vás často vidieť spolu aj mimo filmových ateliérov...
Boli sme spolu párkrát na pive porozprávať sa, ale vyslovene ako kamaráti. Máme si čo povedať. No nie je tam žiaden začínajúci vzťah.
Nie? Ale hodili by ste sa k sebe! Naozaj nepreskočila žiadna iskra?
Nie, nie, žiadna iskra, naozaj nič netajím.
Je po vašom boku nejaká iná slečna? Na takého fešáka však ženy letia...
Mám za sebou dvojročný vzťah, ktorý sme ukončili minulú jeseň. Nemám teraz nikoho, ani nemám momentálne čas na frajerku. Teraz som vo fáze, že keď mám voľno, idem do hôr snoubordovať. (smiech)
V seriáli sa prelínajú osudy viacerých oteckov a ich rodín. Aký máte vzťah s vaším otcom?
Mal som krásne detstvo, veľa sme cestovali, na čo rád spomínam. Naši sa však rozviedli, keď som mal 25 rokov a sestra dvadsať. Bral som to racionálne, ako fakt. Samozrejme, také niečo nikoho nepoteší. Nebolo to ľahké obdobie, na chvíľu to trochu naštrbilo moje vzťahy s otcom. Po čase sa to všetko utriaslo a som rád, že po rozvode otec na pôvodnú rodinu nezanevrel. A vďaka jeho novej rodine mám šesťročných bratov, dvojičky Lukáška a Matúška.
Tak to ste pre nich veľký brat?
Paradoxne, keď som sa narodil, otec mal 25 rokov, a keď sa narodili chalani, ja som mal dvadsaťpäť. Mohli by mi byť synmi! (smiech) Sú super parťáci, niekedy mám pocit, akoby boli moji vlastní. Som ich veľký vzor, všetko, čo robím ja, chcú robiť aj oni. Chcú surfovať, skejtbordovať, jazdiť na motorke...
Máte teda tak trochu prax, čo vám asi pomáha pri nakrúcaní...
To ešte musím spomenúť, že mám osemmesačnú neterku Rebeku, občas ju kočíkujem, čo moja sestra vždy ocení. Teším sa, keď trochu vyrastie, to bude väčšia zábava! Laura, ktorá hrá moju seriálovú dcérku Julku, má osem rokov. Prvé dva mesiace sme sa vzájomne oťukávali, mal som pocit, že Laura je na všetkých milšia ako na mňa. Je to profesionálka, ruku mi podala len tesne pred „ostrou“. Keď mi mala dať na skúške pusu na líce podľa scenára, tak mi dala najavo, nech na to zabudnem. Možno to bolo tým, že sa ostýchala pred cudzím chlapom, ktorý má byť jej tatušom. Ale cvičila so mnou teda poriadne! Pár plyšiakov a čokoláda to však spravili. Teraz, keď hráme, nemusíme nič hrať, tie emócie sú skutočné.
Možno ste ju dostali aj tým, že ste dabovali slovenského Harryho Pottera!
Ktovie... Dabing robím odmalička, hoci mám dosť veľký problém vysloviť L a R. Pamätám si, ako som daboval asi šesťdesiatdielny seriál, v každej časti som mal v napätí povedať vetu: „Príšera zožrala zmrzlinárske auto.“ Doteraz je to moja pomôcka, jazykolam, ktorým sa rozcvičujem. Ako chlapec som daboval dokonca štvorročné dievčatko, ktoré vravelo: „Aha, mami, tam letia vtáčiky!“ Harryho som daboval ako 15-ročný, mal som nadabované; veľké množstvo filmov a seriálov. Producenti v Anglicku si ma vybrali spomedzi viacerých slovenských hercov v mojom veku. Vtedy som to nevnímal ako čosi mimoriadne, až odstupom času si uvedomujem, že sa mi podarilo niečo výnimočné. Som za tú možnosť vďačný.
Keby ste mohli niečo vykúzliť, čo by to bolo?
Preboha, len odo mňa nechcite žiadne zaklínadlá! (smiech)
