Vyspelá a tajomná civilizácia s neuveriteľnými znalosťami o vesmíre či matematike, ktorá existovala v Strednej Amerike už 2 000 rokov pred Kristom. To sú Mayovia. Po stopách tejto starodávnej kultúry už celé desaťročia pátrajú medzinárodné tímy vedcov, no to, čo sa podarilo prednedávnom konzorciu amerických, francúzskych a slovenských odborníkov, nemá vo svete archeológie obdoby. Slováci pod vedením profesora Milana Kováča z Filozofickej fakulty UK laserovou technológiou LiDAR skenovali nekonečnú guatemalskú džungľu a našli pod ňou neznáme mayské veľkomestá. Dohromady viac ako 60 000 kamenných pyramíd, palácov a iných stavieb.
Veľký úspech
Predstavte si, aké ťažké je pátrať po stratenej civilizácii v hustej a nemilosrdnej džungli. V náročnom teréne odkrývate kúsok po kúsku stopy dávnych čias, nájdete jednu pyramídu, o dlhé mesiace možno ďalšiu a podobne. Stále neviete, čo všetko sa v pralese nachádza, či je pyramída, ktorú ste vykopali, súčasťou mesta a s čím súvisí. A teraz si predstavte, že za pár sekúnd môžete získať presný obraz toho, čo sa pod stáročnými nánosmi zeminy a vegetácie skrýva. Sen? Nie, vitajte v realite.
„Slovenskí archeológovia už desať rokov v tejto guatemalskej oblasti realizujú rozsiahle vykopávky a majú naozaj výborné výsledky. Sme jedna z mála krajín v Európe, ktorá sa nachádza pri skúmaní starých Mayov na takej vysokej úrovni. No až v roku 2016 sa nám podarilo spraviť laserový prieskum pralesa s pomocou zariadenia LiDAR. Spolu s ďalšími štyrmi archeologickými tímami pracujúcimi v Guatemale, tromi americkými a jedným francúzskym, sme vytvorili medzinárodné konzorcium PACUNAM LiDAR Initiative na preskúmanie severného Peténu. Toto územie, ktoré je veľké asi ako tri štvrtiny Slovenska, je celé porastené nepreniknuteľným pralesom. Vďaka LiDAR-u vieme akoby röntgenom preniknúť až pod povrch hustej džungle a bez kopania vidíme to, čo je voľným okom neviditeľné,“ vysvetľuje Milan Kováč.
Obrovské mesto
Laser LiDAR sa umiestni na lietadlo a to počas preletov zmapuje daný úsek pralesa. „Už prvé prelety boli úplne šokujúce, pretože nám odhalili až 60 000 objektov, ktoré sa pod pralesom nachádzajú. Viete, archeológovia nájdu päť stavieb, desať... Ak sa podarí sto, tak je to obrovský objav, ale my sme našli 60 000! Nejde ale iba o kvantitu. Ukázalo sa, že na tomto území žila jedna kompaktná civilizácia, z ktorej sme predtým poznali iba malé fragmenty,“ tvrdí Kováč, podľa ktorého sa za posledný rok pri poznávaní mayskej civilizácie urobilo viac ako za posledných 150 rokov. „Vďaka tomu dokážeme pochopiť, kto bol s kým spojenec, akú mali obranu, aké mali poľnohospodárstvo, ako sa dokázali uživiť a podobne. Výsledky výskumu nám ponúkajú dôležitý pohľad do vnútra záhadnej vyspelej civilizácie tak, ako nikdy predtým,“ hovorí odborník.
Pýtate sa, ako vyzeral archeologický výskum v hustej džungli pred využitím modernej laserovej technológie? „Než prišli skenery, všetky naše informácie boli opreté o miestnych informátorov. Vždy sa našiel niekto, kto v džungli objavil nejaký zvláštny kameň, zbadal múr alebo videl, ako sa zo zeme niečo vynáralo, či našiel sochu váľať sa niekde pri potoku. Neraz sme na to miesto cez hustý porast putovali aj dva-tri dni peši. Takto sme vytvorili množstvo plánikov ruín dávnych miest, vďaka ktorým teraz lepšie rozumieme výsledkom digitálneho skenovania.“
Starobylé objekty sa nachádzajú pod rôznou vrstvou zeminy. Čím starší objekt, tým je väčšia vrstva nánosov. Stavby však nie sú vždy iba pod zemou v pravom zmysle slova. „Taká pyramída vyzerá na prvý pohľad ako prírodný kopec, porastený stromami a nijako sa nelíši od okolitej džungle. Na niektorých strmejších pyramídach sa zemina neudržala, čiže sú iba obrastené vegetáciou.” Keď ju archeológovia odstránia, naskytne sa im úžasný pohľad. „Predstavte si romantické miesto, kde vidíte starobylé paláce obrastené machom a poprepletané koreňmi stromov, cez ktoré skáču opice. Je to nádherné, ako výjav z romantických malieb,” vyznáva sa Kováč.
Záhadný kolaps
Objav nepriniesol iba pohľad na starobylé mayské mestá, ale postupne pomáha poodhaliť rúško tajomstva nespočetných mayských záhad, napríklad okolností mysteriózneho kolapsu tejto civilizácie v 9. storočí nášho letopočtu. „Územie, ktoré sme skenovali LiDAR-om, je presne to územie, odkiaľ Mayovia počas tzv. mayského kolapsu zmizli a už nikdy viac sa tam nevrátili. Dôvodom dodnes nerozumieme, existujú iba rôzne hypotézy. Jedna z najrozšírenejších hovorí o ekologickej katastrofe. Na tomto území, ktoré je veľké takmer ako Slovensko, žilo odhadom 15 miliónov obyvateľov. Museli sa naučiť dokonale vychádzať s prírodou, aby si pod sebou nepodpílili konár. Možno sa im to však nepodarilo a práve preto zanikli.“
Skenovanie by mohlo pomôcť objasniť príčiny tejto záhady. „Digitálne snímky nám ukázali mesto duchov, opustenú metropolu, ktorá po kolapse skamenela v čase a my sme ju teraz našli. Postupne zbierame obrovské množstvá dát a ja dúfam, že o nejaký čas budeme vedieť odpovedať na tú záhadu,“ verí archeológ.
Čo sa však vie už dnes, je fakt, že kolaps neprišiel náhle zo dňa na deň, ako sa pôvodne predpokladalo. „Často vedci nachádzali nedokončené stavby, nedotesané reliéfy či nedomaľované diela. Preto sa dlho predpokladalo, že kolaps nastal náhle. Dnes vieme, že to bolo inak. Najnovšie výskumy dokazujú, že sa udial postupne a že mestá boli opúšťané jedno za druhým. Nebolo to v jednom momente a na celom území. Proces kolapsu trval približne 150 rokov.“ Odborníci sa domnievajú, že mayský kolaps sprevádzali boje, pretože v lokalite vykopali mnoho hrotov zo šípov. „V krajine niekto prevzal nadvládu, no v konečnom dôsledku asi nedokázal správu územia udržať, preto sa vyľudnilo. Vieme, že to boli cudzinci, prišli z iných končín, hovorili iným jazykom, mali inú tvár, dokonca nosili fúzy, čo bolo pre Mayov nevídané. V krajine vládli fúzatí cudzinci.“
Nehostinné miesto
Laserový prieskum však neposunul odborníkov iba bližšie k objasneniu záhadného kolapsu mayskej civilizácie. „Vždy sa hovorilo, že veľké a vyspelé civilizácie vznikli v údolí Nílu v Egypte či v povodí rieky Eufrat a Tigris, ale len jedna podivná civilizácia vyrástla niekde v džungli medzi močiarmi. Nie je to tak. Pôvodne aj tu stáli rozsiahle mestá s poliami, jedna nádherná úrodná krajina a až po jej opustení, niekedy zhruba pred 1 100 - 1 200 rokmi, postupne zarástla a všetko zahalil prales,“ prezrádza mayológ.
Ak ste práve dostali chuť na hľadanie stratených mayských pokladov, musíme vás sklamať. Nehostinná guatemalská džungľa je veľmi nebezpečná a svoje tajomstvá si neúprosne stráži. „Turisti sa do týchto končín neodvážia. Mali sme informácie, že jeden japonský turista tam išiel pozerať na hviezdy a potom našli už iba jeho fľašu na vodu a zakrvavené veci. Sú tam pumy a iné nebezpečné zvieratá,“ varuje Kováč. Ani skúsený tím archeológov sa neodváži do pralesa vstupovať na vlastnú päsť. „My máme dlhodobé skúsenosti, vieme, ako na to, no aj tak vždy ideme s domácimi, ktorí sa v teréne perfektne vyznajú. Urobíme si oheň, aby sa k nám nepriblížili zvieratá a vždy máme strážnika so zbraňou, pre istotu. Samozrejme nám nechýbajú ani hadie protijedy,” dodáva.
Medzi Maymi
Profesor, mayológ a vedúci slovenského tímu v projekte laserového skenovania pralesa v Guatemale Milan Kováč vedie Katedru porovnávacej religionistiky a Centrum mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V Guatemale je ako doma. „Prvú časť svojej vedeckej kariéry som zasvätil skúmaniu súčasných Mayov. Začínal som skúmaním kmeňa Lacandóncov, ktorí žijú v pralese a sú nedotknutí kresťanstvom. Pracoval som s nimi desať rokov, z toho dva roky v kuse som u nich žil, naučil som sa ich jazyk, mám tam silné väzby. Vďaka nim som začal rozumieť, o čom je mayská duchovnosť a kultúra,“ prezrádza vedec, ktorý sa postupne dostal od riadenia vykopávok realizovaných Slovenským archeologickým a historickým inštitútom k vedeniu prieskumov novými technológiami pod hlavičkou svojej domovskej univerzity.
Géniovia v tieni pralesa
Nad tým, ako je možné, že niekde medzi zaostalými severoamerickými a juhoamerickými Indiánmi v strede kontinentu vyrástla takáto ohromná civilizácia, sa zamýšľali už mnohí vedci. Zatiaľ čo záhadológovia v tom vidia mimozemské príčiny, vysvetlenia vedcov sú oveľa prozaickejšie. „Táto civilizácia sa tam nezjavila iba tak, z ničoho nič. Mala svojich predchodcov, ktorými boli Olmékovia. Práve oni vynašli základy písma, kalendára, pozorovaní, čiže Mayovia majú dlhú históriu.”
Ako je však možné, že dokázali napríklad stavať podobné pyramídy ako Egypťania, keď s nimi nikdy neprišli do kontaktu? „Od človeka, ktorý odetý v kožušinách s oštepom v ruke naháňal zver, dospeli postupne k rovnakej vyspelosti civilizácie, ako na ostatných kontinentoch. S matematikou či astronómiou dokonca predbehli všetky civilizácie. Je to príbeh ľudského génia, ibaže na inom kontinente. Tak ako vyrástla civilizácia starej Číny so všetkými obrovskými objavmi, ktoré priniesli svetu, tak sa niečo podobné stalo tu,” objasňuje Kováč.
Ako sa skenujú Mayovia?
Špeciálna technológia LiDAR dokáže preniknúť pod povrch hustého pralesa a odkryť mestá, pyramídy, stavby, polia a ďalšie skryté objekty. „LiDAR pracuje na princípe podobnom radaru. Namiesto radarových vĺn však využíva laserové svetlo. Umiestňuje sa na lietadlo, kde pod seba naraz vysiela 160-tisíc laserových impulzov za sekundu a zachytáva ich odraz z povrchu. Dnešné technológie už umožňujú rozlíšiť, či sa časť laserového lúča odrazila napríklad od koruny stromu, od porastu, alebo sa dostala až na povrch zeme, pričom dokáže presne vykresliť charakter tohto povrchu,“ uviedol geodet Tibor Lieskovský z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Terabajty dát sa potom analyzujú a digitalizujú a posledným krokom je overovanie zistení priamo v teréne. „Overené vykopávky prenesieme spätne do digitálnych máp a postupne sa nám vyjaví celý skrytý svet,“ dodáva Kováč.
