Konzumácia psov má na Kórejskom polostrove historickú tradíciu a doteraz trvá. Po celej krajine sú stovky fariem, ktoré sa špecializujú na ich chov s účelom predaja do reštaurácií. „Chová sa hlavne jedno plemeno pre špeciálne reštaurácie. Nie je to však tak, že sa tam psi grilujú, ale varí sa z nich vývar. Niekedy to je len číra polievka so zeleninou, prípadne s jemnými plátkami mäsa,“ povedal nám Ervín Polívka, ktorý už piaty rok žije v metropole Soul.
„V súčasnosti tieto podniky vyhľadáva v podstate už len staršia generácia Kórejčanov nad 50 rokov. Takmer výhradne sú to muži a hlavne v zime. Veria, že to je zdravé a podporuje to mužnosť. Ja osobne som to ešte neskúsil a ani osobne nikoho z mladých domácich nepoznám, že by to jedol. Aj som sa kamarátov pýtal, ale pre súčasnú generáciu už to veľmi nie je,“ vysvetlil rodák z Bratislavy, ktorý najskôr v Kórei študoval a teraz tam už podniká.
Pred štartom ZOH 2018 sa organizovali viaceré protesty proti konzumácii psov a mnohí dokonca vyzývali na ich bojkot. Symbolicky zavreli zopár fariem, ale inak všetko funguje po starom. Je však pravda, že v Pjongčangu a okolí sa o „psích“ reštauráciách nehovorí. Keď som navrhol taxikárovi, aby ma do jednej takej doviezol a ukázal mu dokonca aj jej názov v kórejskom písme, ostrým výrazom naznačil, že on takú nepozná. „Vystavili na to embargo, resp. cenzúru. Celkovo to je vec, ktorou sa príliš nechvália, a už sa ani príliš nové reštaurácie tohto typu neotvárajú. Hlavne nie vo väčších mestách, v prvom rade sa to stále drží na vidieku. Určite to však patrí k miestnej tradičnej kuchyni tak, ako aj v južnej Číne a vo Vietname. A napokon, vo svete sa konzumuje všeličo,“ hovorí Ervín Polívka.
Keď jedlo zabije
Keďže Kórea je obkolesená morom, v gastronómii dominujú ryby. Ervín vidí v tomto smere ešte väčšie zaujímavosti než v konzumácii psov. „Oni jedia mnoho vecí zaživa. Napríklad chobotnice, keď sa im ešte ich časti doslova lepia po tvári. Jemne ich pražia, nakrájajú, a hoci sa ešte hýbu, dajú si ich do úst. Buď ich rozžujú, alebo celé prehltnú. Práve na toto tu niekoľko ľudí ročne aj zomiera. Zostane im to v hrtane,“ dodal Ervín Polívka.
Na čom si pochutnávali slovenskí športovci?
Paulína Fialková, biatlonistka
„Kórejská strava mi chutila, ale po dvoch týždňoch som jej už predsa len začala mať dosť. O to viac som sa tešila na slovenské jedlo, ktoré som si dopriala po skončení individuálneho programu v našom dome.“
Klaudia Medlová, snoubordistka
„Tradičnú miestnu kuchyňu som vyskúšala hlavne počas výletu do Soulu, kde sme boli ešte pred začiatkom našich súťaží. Príliš mi však nechutila a napríklad japonská je pre mňa určite lepšia než kórejská.“
Ladislav Nagy, hokejista
„My sme mali v športovej dedine obrovskú jedáleň a strava bola naozaj pestrá - polievky, cestoviny, zelenina, mäso. Taký mix kórejskej a medzinárodnej kuchyne. Keďže ja zjem všetko, bol som spokojný.“
Nicole Rajičová, krasokorčuliarka
„Keďže v New Yorku máme celú kórejskú štvrť, na túto kuchyňu som naučená. Samozrejme, že tu je to viac autentické. Do extrémov nejdem, ale určite mi chutí. Je v nej veľa mäsa, zeleniny a tradičné kimči. Máme ju aj v olympijskej jedálni.“
