Pjongčang priniesol celému svetu množstvo zážitkov, ktoré potešili
športovcov spolu s fanúšikmi, no viaceré vyvolali aj pochybnosti o
správnosti pridelenia tohto sviatku práve tomuto miestu na východnom
pobreží Kórejskej republiky. Kontroverzné boli tiež niektoré výstupy
MOV.
PLUSY:
1. Jedna vlajka
Aj napriek napätým vzťahom sa športu opäť podarilo spojiť rozdelený
Kórejský polostrov. Športovci KĽDR a Kórejskej republiky kráčali na
otváracom ceremoniáli pod spoločnou vlajkou a spolu hral aj ženský
hokejový výber.
2. Minimum dopingu
Na ZOH bolo málo pozitívnych dopingových testov. Z medailistov
neprešiel len ruský curler Alexander Krušelnickij.
3. Vysoká bezpečnosť
V uliciach, ale aj na športoviskách hliadkovalo minimum policajných
zložiek.
MÍNUSY:
1. Nezáujem ľudí
Na mnohých športoviskách boli tribúny poloprázdne. A to aj v
disciplínach ako alpské lyžovanie. „Veľmi som si to nevšímala. Radšej
som sa sústredila na svoju jazdu a tešila sa, že moji blízki pre mňa
vstávali skoro ráno, aby si to pozreli v televízii,“ reagovala
Veronika Velez-Zuzulová. Počas hokejových zápasov školské triedy
zapĺňali voľné miesta na tribúnach.
2. Dopravný kolaps
V horskom stredisku Pjongčang sa cez víkendy tvorili dopravné zápchy a
mnoho fanúšikov či novinárov malo problém dostať sa včas do
konkrétneho areálu. Spôsoboval to hromadný presun domácich, oslavy
Lunárneho nového roku, ale aj nedisciplinovaní šoféri.
3. Slabí dobrovoľníci
Len minimum z nich totiž ovládalo anglický jazyk. Aj slovenským
hokejistom sa stalo, že šofér zablúdil a skončil s nimi pri sklade
banánov...
4. Bič na Rusov
MOV nedovolil viacerým ruským športovcom na čele s bratom Nasti
Kuzminovej Antonom Šipulinom, ktorí nikdy nemali problém s dopingom, na ZOH vycestovať. „Bolo by dobré, keby sa trestali jasní vinníci a nie celé výpravy,“ čudoval sa aj Miroslav Šatan.
