Naplnilo sa tak, ako pred štyrmi, či ôsmimi rokmi, keď Nasťa spolu so svojimi priaznivcami a obdivovateľmi oslavovala medaily. Od Vancouveru'2010 cez Soči až po Pjongčang ich nazbierala šesť, z toho tri zlaté. Pjongčang so zlatom a dvoma striebornými bol však v niečom úplne výnimočný, v histórii žiadna biatlonistka trikrát za sebou na ZOH nezvíťazila a takúto zbierku v individuálnych pretekoch nemá ani žiaden biatlonista.
Na Námestí SNP ani tak nezarezonovala štatistika ako veľké srdce Kuzminovej. Keď jej na veľkej obrazovke premietli blahoželanie brata Antona Šipulina, po tvári jej tiekli slzy radosti a šťastia. "Nasťa, veľmi ťa ľúbim, som na teba hrdý, a nielen ja, ale aj celé Slovensko i Rusko," zaznel jeho odkaz. Námestie SNP zažilo podvečer s hudbou pre Nasťu obľúbenou a so skupinou Fragile si zaspievala i zatancovala. Hodinovú vežu priamo pred ňou ozdobila jej veľkolepo pôsobiaca podobizeň, no aj darovaný obraz od primátora Jána Noska so zvečnením šťastnej tváre na stupni víťazov v Pjongčangu mal nadživotnú veľkosť. Chvíľu slávy si užili aj ďalšie biatlonistky, Paulína Fialková, 5. vo vytrvalostných pretekoch, so slovami: "Budem sa snažiť, aby som sa tu opäť raz postavila a všetkých prekvapila." Námestie SNP sa rozburácalo pri všetkých členkách štafety na pódiu, okrem Kuzminovej a Paulíny Fialkovej aj pri Terézii Poliakovej a Ivone Fialkovej. A nezabudlo sa ani na nedávne jubileum štyridsiatky trénera a manžela Daniela Kuzmina, ktorý poďakoval všetkým za výnimočný úspech, osobitne celému realizačnému tímu, Dukle i ministerstvu obrany. Nad námestím sa v tom momente rozliehalo mohutné narodeninové živio.
"Dnes mám pocit, že Vianoce nekončia ja nemám na to slovnú zásobu, aby som to opísala. Keby som aj v ruštine rozprávala, tiež nenájdem správne slová," vyznala sa dojatá Anastasia Kuzminová. "Moje srdce búšilo, myslela som si, že všetky slzy som vyplakala už na olympiáde, no zostali mi aj na dnes. Všetko, čo sa tu udialo, bol jeden veľký zážitok. Táto atmosféra ma nabije do ďalších pretekov, sezóna ešte nekončí a ja sa pokúsim ešte o lepšie výkony. Už v pondelok cestujeme preč, celý marec budem v kolotoči pretekov."
Nasťa po tom, čo zažila na Námestí SNP, si mohla povedať, že práve pre tieto chvíle sa oplatí robiť biatlon. "Aj predtým som mala výkony, medaily, výsledky, krásne zážitky. Po druhom tehotenstve sa oplatilo pozbierať, postaviť na nohy, prekonávať bolesť, aj ťažké momenty. Samozrejme, športová cesta nie je ľahká, treba veľa obetovať, no stálo to za to."
Spanilú cestu Anastasie cez Námestie SNP až na pódium sprevádzali davy fanúšikov a prvé, čo bolo od Nasti počuť, bolo poďakovanie: "Vy všetci ste mi svojou priazňou pomáhali sklopiť terčíky na olympijskej strelnici, takú silnú energiu ste mi na diaľku dodávali." Primátor Ján Nosko sa zmienil o slzách radosti, šťastia i dojatia na konci každých medailových pretekov. "Nasťa vyvolala u nás veľký obdiv ako žena, matka, skvelý športovec, patrí jej obrovská vďaka."
V priestoroch VŠC Dukla tesne pred príchodom na Námestie SNP tiež zarezonovali nezabudnuteľné olympijské momenty. Minister obrany Peter Gajdoš venoval Anastasii Kuzminovej i ďalším biatlonistkám dary, každý jeden originálny, umelecky odliaty zo skla, s výstižnými osobnými výjavmi. "Všetkým nám je jasné, že Nasťa, jej tréner obetovali všetko, aby úspešne reprezentovali celé Slovensko i našu Duklu, som na to hrdý," povedal minister obrany Peter Gajdoš. "Ukázalo sa, že Nasťa má aj svojich nástupcov a verím tomu, že budú minimálne tak úspešní ako ona. Rozumieme, že keď je Nasťa sama s manželom, smúti za deťmi, preto sme jej darovali aj pobyt v Piešťanoch, ktorý si môže užiť v kúpeľoch."
Anastasia Kuzminová okrem skleneného artefaktu prijala aj peňažný šek v hodnote 17.500 eur i poukaz na pobyt do Piešťan. "Keď sa chystáš na olympiádu so snahou získať medailu, ešte nečakáš, že sa dočkáš aj odmien s osobným poďakovaním," vyjadrila sa.
"Veľmi si toto uznanie vážim, keď sme odchádzali, dostali sme talizman na cestu a ozaj zafungoval. A nielen on, ale aj zo správ, v ktorých som prijímala gratulácie, som čerpala energiu, čo ma veľmi povzbudzovalo k výkonom. Teraz je to veľmi osobné, keď vidím ľuďom priamo do očí so spoločnou oslavou. Je to najväčší darček a odmena, Banská Bystrica a celé Slovensko so mnou všetko prežívali a majú naozaj veľké srdce."
