Skoro totiž pochopila, že svetská sláva je poľná tráva a popularita len ilúziou. Herečka, ktorá s manželom, choreografom Jarom Bekrom (45), vychováva osemročnú Zaru a štvorročného Leonarda, žije mimo javiska či kamery úplne normálny život.
Momentálne hráte v seriáli Oteckovia nedocenenú manželku Luciu. Zhodou okolností Lucia sa volala aj postava vo vašom debutovom filme O sláve a tráve. Mali ste desať rokov, keď ste po prvý raz stáli pred kamerou. Viete porovnať, ako deti vnímali nakrúcanie vtedy a ako dnes?
Keď som nakrúcala O sláve a tráve, bolo to v porovnaní s Oteckami iné hlavne preto, že išlo o film. Film sa robí oveľa pomalším tempom než denný seriál, ale zato kratší časový úsek, pár mesiacov či týždňov. Robilo sa omnoho pomalšie, na všetko sme mali viac času. V socializme, keď pršalo, tak sme čakali, kým prestane pršať. Nikto sa nestresoval, nakrúcalo sa vo väčšom pokoji. Dnes je doba omnoho rýchlejšia. Navyše, výroba seriálu je dlhodobý proces, niekedy sa nakrúca aj roky, točíme veľa dní a deti toho majú oveľa viac. Chodia do školy, majú záujmové krúžky a k tomu sa učia texty. Musia byť veľmi šikovné, aby to všetko zvládli.
Seriál Oteckovia nakrúcate v tých istých priestoroch ako Búrlivé víno, kde ste si zahrali postavu sympatickej Evy. Ktorý seriál je vám bližší?
Nielen priestory sú rovnaké, dokonca aj nakrúcame s tým istým štábom. Rovnako ako v Búrlivom víne, aj teraz je na pľaci dobrá atmosféra, vychádzame spolu výborne. Deti sú fantastické, je radosť s nimi robiť. Keď prídem na nakrúcanie, spontánne sa ku mne rozbehnú, objímeme sa. Veľakrát sa nasmejeme aj mimo nakrúcania.
Ako dokážete zladiť divadlo, televíziu a rodinu? Pre mamu dvoch detí je asi každá minúta drahá.
Presne tak. Musím využiť čas, preto sa napríklad niekedy učím texty na stacionárnom bicykli. Tak či tak by som musela sedieť nad textami, aspoň pri tom bicyklujem. Času na športovanie mám málo, takto aspoň nemám výčitky svedomia, že nerobím nič pre seba. U nás bicykel rozhodne nie je vešiak.
Váš manžel je známy choreograf a tanečník. Aj doma si niekedy zatancujete? Možno namiesto toho stacionárneho bicykla...
Pri tom sa však nedajú učiť texty! (smiech) Väčšina tanečníkov, keď má voľno, netúži znova tancovať. Jednou z vecí, ktoré Jaro neznáša, je, keď ho niekto v súkromí ťahá, aby šiel tancovať. Ľudia si myslia, že keď je tanečník, stačí povedať, poď, zatancuj nám, a on vyskočí. Ani ja doma nerecitujem.
S Jarom Bekrom tvoríte už desať rokov pár. Ešte stále vás manžel dokáže niečím prekvapiť, alebo stačí, že sa pozriete na seba a viete, čo si kto myslí, čo urobí v najbližšej chvíli?
To by bola asi nuda, keby nás nemalo čo prekvapiť. Keby sme vždy vedeli, ako bude ten druhý reagovať, tak by to nebolo také zaujímavé. Napokon aj samu seba niekedy prekvapím, a to si myslím, že sa celkom poznám. (smiech) Určite sa spolu nenudíme a to je veľmi dôležité. Sme stále zamilovaní, láska je základ vzťahu. Ale tí dvaja by mali byť aj kamoši, to je ideálna kombinácia. A my sme aj kamaráti.
Vaša seriálová postava v Oteckoch prechádza manželskou krízou, do hry vstupuje ďalší muž. Ako vnímate to, že dnes sa rozpadávajú aj dlhoročné manželstvá?
Určite vnímame častú rozvodovosť a je nám to ľúto. Ale nijako to nesúdime, lebo do toho vidia len tí dvaja a je to výsostná vec tých, ktorých sa to týka.
Viete si predstaviť, že by sa také niečo týkalo aj vás?
Také si nechcem ani predstavovať...
Ako to u vás doma funguje, keď ste obaja pracovne dosť vyťažení?
Nemáme rozdelené práce v domácnosti ani starostlivosť o deti. Keď je jeden z nás v práci, druhý sa venuje deťom a domácnosti. Obom nám to takto vyhovuje. A keď sa to takto vyriešiť nedá, tak nám pomáhajú naši rodičia, za čo sme veľmi vďační. Zvlášť keď vidíme, že túto možnosť každý pár s deťmi nemá.
A akí ste rodičia? Máte rovnaký názor na výchovu?
Veľa sa o rodičovstve rozprávame, stále sa učíme, ale je to dosť ťažké. Kým človek nemá deti, tak by všetkým radil vo výchove, ale keď sa stane rodičom, zistí, že je to úplne iné. Deti nás učia novým veciam. Našim deťom hovoríme, že tak ako my ich učíme, aj ony učia nás. Nepadli sme ako hotoví rodičia z neba, učíme sa na vlastných chybách. Niekedy je to systémom pokus - omyl. Obaja sa môžeme oprieť o to, ako sme boli vychovaní my. Máme šťastie, že Jara vychovali rodičia veľmi podobne ako mňa moji. Na zásadné veci máme rovnaký názor, vyznávame rovnaké hodnoty. Myslím si, že rodičovstvo je jedno veľké duchovné cvičenie, čo vydržíme s trpezlivosťou. Dieťa trpezlivosť potrebuje, lebo sa učí a skúša, čo si môže dovoliť.
V detstve som trpela nechutenstvom, takmer nič som nezjedla. Až keď som mala sedem mesiacov, mame povedali, že prežijem, lebo dovtedy som neprijímala takmer žiadnu potravu. Ale bola som spokojná a usmiata, len všetci ostatní sa trápili, až kým som z toho nevyrástla. Do štyroch rokov som mala 17-krát zápal pľúc. Na odporúčanie lekára ma rodičia poslali na mesiac na liečenie do Tatier. Keď si dnes predstavím, že by som dala svoje štvorročné dieťa na mesiac preč medzi cudzích ľudí, kde by bolo úplne samo bez akéhokoľvek kontaktu so svojou rodinou, až mi srdce stisne. A toto museli moji rodičia absolvovať. Dodnes si pamätám to odlúčenie od rodiny. Bola som tam sama a bolo mi smutno. Moji rodičia práve preto, že som bola často chorá, dbali o to, aby som nebola rozmaznaná, precitlivená. Lebo rodič, prirodzene, vtedy vychádza v ústrety dieťaťu, aby sa nerozkašľalo, aby bolo všetko v poriadku. Bola som vychovávaná prísne, ale s láskou.
Pôsobíte ako krehká blondínka, no asi sú situácie, keď sa viete poriadne napajediť. Čo vás vie nahnevať?
Nespravodlivosť, krivda, drzosť, netolerancia... Okrem vážnych situácií ma vedia nahnevať aj maličkosti typu agresívnych a bezohľadných šoférov a podobne, alebo niekedy, keď musím deťom niečo stokrát opakovať. Ale inak si myslím, že som skôr pokojný a nekonfliktný typ človeka.
Keď sa potrebujete upokojiť, zrelaxovať, čo na vás zaberá?
Vysvetlenie si situácie alebo zmierenie sa či už s človekom alebo so situáciou. Rada veci vyrozprávam, vyspím sa, pretože, ako sa vraví, ráno múdrejšie večera... Relaxujem v prírode, ale najmä spánkom. Veľmi ma vie upokojiť masáž, ale super na mňa zaberá najmä možnosť byť s mojou rodinou a humor môjho muža, ktorý vie rýchlo zahnať všetky chmáry.
Nedávno ste sa vrátili z dovolenky v New Yorku. Dopriali ste si s Jarom darček k desiatemu výročiu vašej lásky?
Je síce pravda, že v apríli to už bude desať rokov, ale inšpiráciou boli skôr moje narodeniny, ktoré som mala v októbri. Chceli sme sa ísť pozrieť do Metropolitnej opery na predstavenie, v ktorom účinkuje náš priateľ Štefan Kocán. Osemdňový výlet sme poňali kultúrne. Videli sme operu Trubadúr a bol to nesmierny zážitok. Keď sme si prečítali v bulletine Štefanovo meno a hneď vedľa uvedenú krajinu Slovensko, pocítili sme hrdosť, že našu krajinu reprezentuje na svetovej top scéne! Okrem toho sme si boli pozrieť činoherné predstavenie The Parisian Woman na Broadwayi, kde hlavnú postavu hrala Uma Thurman. Sedeli sme vo štvrtom rade tesne pri javisku, bolo úžasné vidieť naživo áčkovú hollywoodsku filmovú herečku. Do tretice sme si chceli pozrieť muzikál, no s aktuálnym muzikálovým trhákom z Broadwaya On your feet! boli práve na turné, tak sme na otočku za ním vycestovali. Tam a späť 480 km, ale stálo to za to! Diváci nesmierne živo reagovali. Pri sklamaní vzdychali, ochkali... Bolo to veľmi milé a pre hercov isto príjemné. U nás je to nezvyčajné.
