Momentálne hráte v seriáli Oteckovia nedocenenú manželku Luciu. Zhodou okolností Lucia sa volala aj postava vo vašom debutovom filme O sláve a tráve. Mali ste desať rokov, keď ste po prvý raz stáli pred kamerou. Viete porovnať, ako deti vnímali nakrúcanie vtedy a ako dnes?
Keď som nakrúcala O sláve a tráve, bolo to v porovnaní s Oteckami iné hlavne preto, že išlo o film. Film sa robí oveľa pomalším tempom než denný seriál, ale zato kratší časový úsek, pár mesiacov či týždňov. Robilo sa omnoho pomalšie, na všetko sme mali viac času. V socializme, keď pršalo, tak sme čakali, kým prestane pršať. Nikto sa nestresoval, nakrúcalo sa vo väčšom pokoji. Dnes je doba omnoho rýchlejšia. Navyše, výroba seriálu je dlhodobý proces, niekedy sa nakrúca aj roky, točíme veľa dní a deti toho majú oveľa viac. Chodia do školy, majú záujmové krúžky a k tomu sa učia texty. Musia byť veľmi šikovné, aby to všetko zvládli.
Seriál Oteckovia nakrúcate v tých istých priestoroch ako Búrlivé víno, kde ste si zahrali postavu sympatickej Evy. Ktorý seriál je vám bližší?
Nielen priestory sú rovnaké, dokonca aj nakrúcame s tým istým štábom. Rovnako ako v Búrlivom víne, aj teraz je na pľaci dobrá atmosféra, vychádzame spolu výborne. Deti sú fantastické, je radosť s nimi robiť. Keď prídem na nakrúcanie, spontánne sa ku mne rozbehnú, objímeme sa. Veľakrát sa nasmejeme aj mimo nakrúcania.
Ako dokážete zladiť divadlo, televíziu a rodinu? Pre mamu dvoch detí je asi každá minúta drahá.
Presne tak. Musím využiť čas, preto sa napríklad niekedy učím texty na stacionárnom bicykli. Tak či tak by som musela sedieť nad textami, aspoň pri tom bicyklujem. Času na športovanie mám málo, takto aspoň nemám výčitky svedomia, že nerobím nič pre seba. U nás bicykel rozhodne nie je vešiak.