Niektorí sa však obávajú, že vyšetrovanie vzhľadom na politické okolnosti nemusí byť úplne dôveryhodné. Príbuzní zavraždených aj šéf Mosta-Híd Béla Bugár (59) žiadajú, aby sa do vyšetrovania zapojili stáli experti zo zahraničia. Je to vôbec možné?
Presadia zahraničných expertov?
Podobná atmosféra zavládla aj na Slovensku. „Žiadam, aby prípad vraždy nevyšetrovala naša polícia, ale nezávislá - medzinárodná, bez prepojenia na našich politikov,“ vyzýva matka zavraždenej Martiny. Podobne to vidí aj šéf Mosta-Híd: „Aby to bolo dôveryhodné a nezávislé, je potrebné rozšíriť vyšetrovací tím a zapojiť do neho medzinárodných vyšetrovateľov. Ak by boli legislatívne prekážky, sme ochotní prijať v skrátenom konaní zmenu, ktorá by to umožnila,“ vyhlásil Bugár.
Podpredseda Národnej rady SR Martin Glváč to však odmieta.
Tvrdí, že je nutné oddeliť politiku od práva. „Som za kontrolu, to je fantastické, že nám budú pomáhať iné krajiny, ale meniť legislatívu, keď už sa čin stal, tak to prípadu nepomôže. Medzinárodnú spoluprácu a dohľad vítame, ale nemôže meniť legislatívu ku skutku, ktorý sa už stal," vysvetľuje Glváč. Keďže sa Slovensko v takejto situácii ocitlo prvýkrát, líšia sa aj názory odborníkov.
Šéfka policajnej akadémie Lucia Kurilovská sa pre Aktuality.sk vyjadrila, že istý spôsob na zmiešaný tím existuje. „Mohol by vzniknúť určitý model spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorý naše trestnoprávne predpisy poznajú. Zriadený by musel byť tak, že by boli presne vymedzené kompetencie jednotlivých zahraničných vyšetrovateľov, ktorí by boli súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu,“ vysvetlila Kurilovská s tým, že by takúto dohodu musel odobriť generálny prokurátor Čižnár.
Spolupráca je možná už aj teraz na základe platnej legislatívy. Europol alebo Interpol však nie sú výkonné organizácie, ony len pomáhajú koordinovať spoluprácu, alebo poskytujú rôzne informácie a pomoc pri jednotlivých úkonoch. Ak však chceme hovoriť o predstave zapojenia zahraničných vyšetrovateľov do priameho vyšetrovania, tu si treba uvedomiť, že trestné právo a trestné konanie je výsostnou doménou členských štátov. Neviem si predstaviť, akým spôsobom by zasahovali orgány činné v trestnom konaní do vyšetrovania v inom štáte. Vychádza sa z princípu, že trestné konanie je určitým prejavom suverenity štátu, a ten si ho zabezpečuje svojou políciou, prokuratúrou a súdmi. To by sa potom muselo rozšíriť aj na iné orgány okrem polície. Je to nepredstaviteľné a ani žiadna legislatívna zmena by to nevyriešila.
Róbert Bános, advokát: Museli by sa zmeniť viaceré zákony
