"Pochádzame z rodín, v ktorých bolo odjakživa málo peňazí. Keď sme si ako deti chceli dať zákusok, začali sme potajme chodiť do cukrárenskej výrobne. Ako sme to robili? Dvaja strážili na ulici pri bráne a ďalší z regálu na chodbe výrobne uchmatli napríklad roládu. Potom sme si kusy rolády natlačili do úst...Takto sme chodili kradnúť zákusky celé mesiace. Nikdy nás pri krádeži nechytili. Raz sa nám podarilo dostať do cukrárenskej výrobne v noci cez okno na streche susednej budovy, Našli sme veľký hrniec plný očistených arašidov. Polovicu sme zjedli a zbytok sme odniesli domov. Vymysleli sme si, že sme boli na brigáde v sklade potravín," začal spomienky na udalosti pred 25 rokmi už dávno dospelý muž zo severného Slovenska.
Členovia gaunerských partií, v ktorých bolo aj niekoľko dievčat, sa bili medzi sebou. "Keď sme nejakého chlapca z inej partie stretli osamote, dostal nakladačku. Keď niektorého z nás chytili samotného, dostal po papuli. Popritom sme robili lotroviny, kradli sme čo prišlo, kravaty, košele, občas aj jedlo v obchodoch. Predavačky z nás mali strach... Doma nás rodičia chválili, verili, že si privyrábame. Kradli sme z obchodov aj kvety pre naše mamy ku sviatku žien. Trvalo to niekoľko rokov. Stali sme sa postrachom mesta," pokračoval bývalý detský gauner.
Vyčíňanie detských gangov v meste odrazu skončilo. Čo sa stalo? "Jeden z našej partie išiel na vojenskú základnú službu, z ktorej sa už živý nevrátil. Jeho rodine povedali, že sa sám zastrelil. Dodnes tomu neveríme... Po tej tragédii však naša partia prestala existovať. Rozsypali sa aj ďalšie... Každý išiel svojou cestou... Mali sme šťastie, ani jeden z nás neskončil vo väzení..." uzavrel bývalý tínedžerský gauner.
