Kto popravil dvoch nevinných ľudí? A kto si tento hrôzostrašný zločin objednal? Dozvieme sa niekedy pravdu? Ale celú, nielen jej časť? Budú potrestaní vinníci? Takto si vyšetrovatelia a spravodlivosť „poradili“ s podobnými zločinmi v zahraničí. Je to smutné čítanie.
Taliansko: Carmine Pecorelli († 50) - Marec 1979
Objednávka od premiéra?
Talianskeho novinára Carmina Pecorelliho, ktorý bol známy pod prezývkou Mino, zastrelili v roku 1979 v Ríme, keď šoféroval svoje auto. V jeho tele skončili štyri strely. Až dlhých 23 rokov po vražde bol z jej objednávky obvinený sedemnásobný taliansky premiér, kresťanský demokrat Giulio Andreotti (†94). Prečo si predseda vlády pošpinil ruky krvou žurnalistu? Podľa obvinení sa mal Andreotti obávať, že by mu pripravované Pecorelliho články mohli zničiť politickú kariéru. Novinár totiž odkryl nezákonné financovanie kresťanskodemokratickej strany či okolnosti únosu a vraždy bývalého premiéra Alda Mora z roku 1978.
Andreotti bol veľmi sporná postava talianskej politickej scény. Zatiaľ čo vplyvného premiéra niektorí obdivovali, iní ho pre údajné napojenie na sicílsku mafiu prezývali Belzebub. Práve mafia mala cez bratrancov Antonia a Ignazia Salvovcov, bohatých podnikateľov zo Sicíle, odstrániť Pecorelliho. Salvovci to podľa obvinení ďalšieho člena sicílskej mafie Tommasa Buscetta urobili ako láskavosť voči pánovi Andreottimu. Súd takisto dospel k záveru, že aj keď mafia bola do vraždy zapletená, nemala žiadny vlastný záujem zlikvidovať žurnalistu.
Obeť?
Mnohí politici rozhodnute súdu kritizovali, medzi nimi napríklad vtedajší premiér Silvio Berlusconi (81), ktorý Andreottiho nazval obeťou „súdneho systému, ktorý sa zbláznil”. Sám Andreotti všetky obvinenia označoval za sprisahanie a tvrdil, že je nevinný. V roku 2003 ho nakoniec odvolací súd vo veku 84 rokov zbavil viny s dôvodom, že neexistujú žiadne preukázateľné dôkazy, že si vraždu objednal práve on. Pravdou však je, že aj keby súd jasné dôkazy našiel, Anderotti by do väzenia nešiel, pretože vďaka funkcii doživotného senátora získal tiež doživotnú imunitu, ktorú si užíval až do roku 2013, keď zomrel.
Malta: Daphne Caruana Galizia († 53) - Október 2017
Auto s novinárkou roztrhala nálož
Investigatívna maltská novinárka písala o korupcii, podozrivých obchodoch a organizovanom zločine s prepojením na najvyššie politické kruhy v ostrovnom štáte. Podrobne sa venovala aj škandálu s daňovými únikmi a tajnými kontami politikov známemu ako Panama Papers, kde našla prepojenia aj na maltských predstaviteľov. Vo svojich článkoch nebojácne a ostro kritizovala vládu a nedávala si servítku pred ústa. Jej politický blog bol veľakrát čítanejší, ako všetky maltské médiá dohromady. Niekomu prekážala natoľko, že sa ju rozhodol odstrániť za bieleho dňa. Zavraždili ju vlani 16. októbra.
V priebehu dňa ešte na svojom blogu vydala článok, kde napísala: „Podvodníci sú všade, kde sa pozriete. Situácia je zúfalá.“ O pár hodín na to jej v aute počas jazdy iba kúsok od jej domu v dedine Bidnija vybuchla nastražená nálož. Daphne bola na mieste mŕtva. Dostala sa novinárka nebezpečne blízko k niečomu veľkému, alebo odhalila príliš veľa o konkrétnej osobe?
Proti premiérovi
Drzý a nebojácny štýl písania, ktorým vynášala na svetlo obrovské kauzy, bol tŕňom v oku mnohým ľuďom pri moci. Caruana Galizia sa postupne stala obdivovanou reportérkou, ktorá sa nebála povedať pravdu. V článku z mája minulého roka napísala: „Neviem, prečo by sme mali byť prekvapení, že organizovaný zločin vystiera svoje chápadlá do najvyšších vládnych kruhov na Malte. Že na tento účel zneužíva a podkopáva demokraciu. Ak sa to deje v Taliansku a vo východnej Európe, môže sa to stať aj tu, kde sú štátne inštitúcie o toľko slabšie.“
Podobnými vyjadreniami a menovaním konkrétnych osôb, ako napríklad manželky premiéra Josepha Muscata Michelle, ktorej firma bola zatiahnutá do kauzy Panama Papers, si Caruana Galizia narobila mnoho nepriateľov. Vo svojom článku obvinila Michelle Muscat, že je konečnou majiteľkou panamskej schránkovej spoločnosti Egrant. Na účty tejto firmy mali prichádzať veľké peniaze napríklad od dcéry azerbajdžanského prezidenta cez právnickú spoločnosť Mossack Fonseca - hlavného aktéra škandálu Panama Papers. Jedno z jej posledných odhalení ukazovalo opäť na maltského premiéra Muscata a dvoch jeho blízkych spolupracovníkov, ktorí mali podľa novinárky prepojenie na schránkové spoločnosti, ktoré mali predávať maltské pasy a platiť im mala práve vláda v Azerbajdžane.
Tým, že ju mal v zuboch, sa netajil ani samotný premiér, keď v rozhovore pre taliansky denník La Republica priznal, že novinárka bola jeho „najväčším nepriateľom“. Pre denník La Stampa zasa povedal, že mala mnoho nepriateľov a pripomenul, že šéfa opozície obvinila okrem iného z prania špinavých peňazí. Zároveň však teatrálne ponúkol odmenu milión dolárov pre človeka, ktorý poskytne polícii informácie vedúce k dolapeniu vrahov novinárky. Je vám to povedomé?
Rukopis mafie
Taliansky politik a niekdajší prokurátor Antonio Di Pietra povedal, že vražda Daphne Caruany Galizie mala všetky znaky mafiánskej popravy. „Bola to profesionálna a klasická vražda v štýle mafie,“ uviedol pre denník Times of Malta. „Terčom nebola iba Caruana Galizia, ale všetci okolo nej, pretože to bolo jasné varovanie: Buďte opatrní, alebo vás čaká rovnaký osud.“
Podľa rodiny žurnalistky, na čele so synom Matthewom, ktorý je tiež reportér, išlo o úkladnú vraždu, pretože ju potrebovali umlčať. Niekoľkokrát vyjadrili nespokojnosť a nedôveru k tomu, ako sa vedie vyšetrovanie, ktoré sa podľa nich zameralo iba na forenzné dôkazy, a nie na preverenie finančných transakcií, ktoré mohli odhaliť dôležité stopy a motívy. Najvyšší taliansky prokurátor Carmelo Zuccaro je presvedčený, že vražda môže byť spojená s vyšetrovaním, ktoré sa vedie vo veci pašovania palív zahŕňajúce Líbyu, Maltu a Taliansko a organizujú ho zločinecké skupiny zo Sicílie.
Objednávatelia
Vražda pobúrila Malťanov i medzinárodné inštitúcie. „Chceme, aby boli osoby priamo a nepriamo zodpovedné za túto hroznú vraždu postavené pred súd!“ varoval podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans Do vyšetrovania sa zapojili aj FBI, Europol, fínske a holandské tajné služby. Jedna z najväčších policajných akcií v maltskej histórii viedla k obžalovaniu troch mužov. Podľa vyšetrovateľov výbuch bomby v aute novinárky spustila esemeska z mobilu. Zaslať ju mal na jej mobil George Degiorgio z jachty pri pobreží. Ten dostal signál od brata Alfreda, ktorý sa nachádzal neďaleko novinárkinho domu. Blízko miesta sa nachádzal aj Vince Muscat (menovec premiéra)- tretí obžalovaný.
Hoci páchatelia sú už známi, polícia ani štyri mesiace po brutálnej vražde netuší, kto si mohol likvidáciu novinárky objednať. „Doteraz nás vyšterovanie nedoviedlo k žiadnej konkrétnej osobe alebo ľuďom, a aj keď je dokazovanie veľmi ťažké, v žiadnom prípade sa nevzdávame,“ povedal zdroj z maltskej polície denníku Independent.
Čo sú Panama Papers
V roku 2015 unikli z panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca na verejnosť citlivé dokumenty o tisíckach zahraničných firiem a ich biznisoch. Dohromady išlo o 11,5 milióna dokumentov a vyše 214-tisíc spoločností. Dokumenty obsahovali okrem iného utajené prepojenia či dôkazy o praní špinavých peňazí. V uniknutých dokumentoch sa nachádza aj 115 zákazníkov zo Slovenska.
Ukrajina: Georgij Gongadze ( † 31) - September 2000
Telo našli v parku
Jedna z krajín s najväčším počtom zavraždených novinárov leží hneď za našimi hranicami. Je ňou Ukrajina. Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 tam bolo podľa medzinárodného Výboru na obranu novinárov zavraždených 19 žurnalistov. Podľa ukrajinského Nezávislého mediálneho odboru sú počty oveľa vyššie a blížia sa k číslu 70!
Medzi najznámejšie patrí prípad vraždy Georgija Gongadzeho, ktorý ako investigatívny novinár odkrýval korupciu vo vládnych štruktúrach. Známym sa stal po tom, čo založil internetový denník Ukrainska pravda, kde ostro kritizoval prezidenta Leonida Kučmu (79).
Vraždili policajti
Gongadze zmizol v roku 2000 po tom, čo opustil dom priateľa v Kyjeve a chystal sa za svojou rodinou. Domov už nikdy neprišiel... O dva mesiace neskôr sa jeho telo bez hlavy našlo v lesoch neďaleko hlavného mesta. V podozrení verejnosti bol, samozrejme, vládny režim prezidenta Kučmu, ktorému išiel neohrozený novinár po krku. Lenže dôkazy chýbali, ako inak....
Polícia až po šiestich rokoch zatkla na úteku bývalého policajného generála Olexyja Pukača, šéfa oddelenia dohľadu ministerstva vnútra. Podľa prokurátora Pukač zorganizoval únos Gongadzeho a osobne ho zlikvidoval. Bývalý policajný veliteľ sa k vražde priznal avšak s tým, že konal na objednávku vtedajšieho ministra vnútra Jurija Kravčenka. Pukača nakoniec v roku 2013 odsúdili na doživotie a okrem neho odsúdili aj ďalších troch bývalých policajtov. Rodina novinára napriek tomu trvala na tom, že vraždu si objednal sám exprezident Kučma.
Stopy upratali
Po vražde sa na svetlo sveta dostali nahrávky, kde Kučma s ďalšími dvoma mužmi, medzi ktorými mal byť aj Kravčenko, diskutoval o spôsoboch, ako novinára odstrániť. Bývalý prezident však akékoľvek spojenie s vraždou odmietal. A exministra vnútra Kravčenka, ktorý mal v prípade vraždy svedčiť, našli v roku 2005 s dvojnásobne prestrelenou hlavou. Verdikt? Samovražda.
Ukrajinské orgány do dnešného dňa z objednávky vraždy nikoho neusvedčili. Novinára pochovali až v roku 2016, teda 16 rokov po jeho smrti, pretože si jeho telo matka odmietala prevziať z márnice a pochovať ho s odôvodnením, že to nie je jej syn.