Keď sa povie vynález, väčšine asi napadne genialita Tomasa Alvu Edisona či Nikolu Teslu. O dôležité míľniky na poli vedy a techniky sa však postaralo aj nežné pohlavie.
Ženy mali na rozvoji ľudstva rovnakú zásluhu ako muži, aj keď dlho zostávali v ich tieni. Pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien si pripomeňme tieto významné objaviteľky.
Vynašla rádioterapiu
Marie Curie-Sklodowska (* 1867 - † 1934)
Zoznam vynálezkýň nemôže otvárať nikto iný ako slávna poľská vedkyňa Marie Curie-Sklodowska, ktorá získala až dve Nobelove ceny - jednu za fyziku a druhú za chémiu. Jej meno sa spája najmä s výskumom rádia, ktoré v spolupráci so svojím manželom Pierrom Curriem izolovala z uranitu a dokázala, že je samostatným chemickým prvkom. Spolu zistili, že modravé lúče rádia dokážu bez vážnejších vedľajších poškodení ničiť zbujnené rakovinové bunky. Využitie rádioaktivity v medicíne prinieslo Curie-Sklodowskej rýchlu slávu. Počas prvej svetovej vojny zriadila pojazdný röntgenový voz, ktorý poháňal motor automobilu, s ktorým navštevovala francúzske a belgické nemocnice a pomáhala zraneným vojakom. Vďaka nej sa röntgenové pracoviská rozšírili po celom svete a lekári už viac nemuseli rozrezať celú časť tela zraneného vojaka, len aby našli guľku či črepinu z granátu.
Napriek obrovským úspechom jej prestíž nikdy nestúpla do hlavy. Einstein o nej povedal, že bola jediným slávnym človekom, ktorého nepokazila sláva. Marie zomrela na zhubnú málokrvnosť spôsobenú nadmerným ožiarením rádioaktívnym materiálom.
Objavila päť komét
Ľudmila Pajdušáková (* 1916 - † 1979)
Prvá žena slovenskej astronómie, prezývaná Kométa. To bola slovenská astronómka svetového mena Ľudmila Pajdušáková. Pôvodne vyštudovaná učiteľka sa vo vojnových rokoch zamestnala ako technická pracovníčka novovybudovaného observatória na Skalnatom plese. Astronomický ústav, ktorý od roku 1958 Pajdušáková viedla, sa stal medzinárodne uznávaným vedeckým pracoviskom. Zo 70 komét, ktoré v rokoch 1946 až 1959 objavili na celom svete, v observatóriách na Skalnatom plese a Lomnickom štíte objavili až 18, z toho päť Pajdušáková. Na Medzinárodnom astronomickom kongrese v Ríme v roku 1954 aj vďaka jej famóznej práci Československo vyhlásili za kometárnu veľmoc. Milovníčka vesmíru sa tiež pričinila o pozorovanie a určovanie polôh asteroidov, už v roku 1946 Pajdušáková zozbierala snímky vyše 11 000 meteorov. Neskôr sa venovala štúdiu atmosféry Slnka a slnečnej činnosti. Na počesť významnej slovenskej objaviteľky je pomenovaná aj planétka 3636 Pajdušáková.
Stála pri zrode wifi či GPS
Hedy Lamarr (* 1914 - † 2000)
Rodená Rakúšanka, ktorá prerazila vo svete Hollywoodu. Hedy Lamarr poznáme najmä ako herečku, ktorá je považovaná za priekopníčku erotiky na filmovom plátne. V snímke Extáza (1933) predviedla prvý ženský orgazmus na filmovom plátne. Pekná tvár však nie je jediné, čím Lamarr oplývala. Bola totiž aj šikovná vynálezkyňa. Spolu s americkým pianistom Georgeom Antheilom vymysleli systém Frequency Hopin Spread Spectrum, jednu z metód prenosu rádiových signálov. O vynález, ktorý si dali patentovať v roku 1942, dlhé roky nikto nejavil záujem, a hoci by bez neho dnes neexistovalo GPS, bluetooth či Wifi, Lamarr z výnosov nikdy nič nedostala.
Odštartovala éru pampersiek
Marion Donovan (* 1917 - † 1988)
Ďalšia americká vynálezkyňa, ktorú na to predurčili gény. Jej otec a strýko vlastnili továreň, kde vymysleli priemyselný sústruh na automobilové súčiastky a komponenty do zbraní. Keď Marion obetovala sľubne rozbehnutú kariéru editorky v magazínoch Harper´s Bazaar a Vogue, ešte netušila, že práve deti ju privedú k slávnemu objavu. Nebavilo ju neustále vymieňanie mokrých plienok, vlhkého oblečenia či plachiet, na ktorých dieťa spalo. Preto sa rozhodla, že vymyslí nepremokavú plienku, ktorá by udržala tekutinu vo vnútri. S pomocou šijacieho stroja ušila zo sprchového závesu prvý nepremokavý obal, z ktorého sa postupne vyvinuli dnešné jednorazové plienky.
Umývačkou zachránila gazdinky
Josephine Cochrane (* 1839 - † 1913)
Táto vynálezkyňa ušetrila ženám hodiny strávené umývaním riadu. Áno, tušíte správne, vynašla umývačku riadu. Vnučka vynálezcu parných lodí Johna Fitcha mala k vede odmalička blízko. Okrem toho vďaka svadbe s bohatým podnikateľom Williamom Cochranom nemala núdzu o financie potrebné na realizáciu svojich projektov.
U vplyvných Cochranovcov sa každý týždeň stretávala vplyvná smotánka z Chicaga. Po večierkoch vždy zostala hromada špinavého riadu, ktorú bolo treba umyť. Keď si panička Cochranová všimla, že časté drhnutie riadu jej ničí drahý čínsky servis, rozhodla sa nájsť šetrnejšie riešenie. V dielničke za domom v spolupráci s mechanikom Georgeom Buttersom zostrojila prvý funkčný prototyp predchodcu dnešnej umývačky riadu. Najprv vybudovala špeciálne drôtené priehradky navrhnuté tak, aby do nich presne zapadli taniere, hrnčeky aj šálky. Na servis zospodu striekala horúca mydlová voda, ktorú točilo koleso poháňané motorom. Jej umývačka bola prvá, ktorá namiesto drôtenky používala na čistenie výlučne tlak vody. V roku 1886 získala na svoj vynález patent a o pár rokov neskôr otvorila prvú továreň na umývačky. Nápad sa, ako vieme, uchytil.
