Komunitu novinárov táto tragédia ešte väčšmi zomkla. Nielen pre smrť nášho kolegu sa cítime zaviazaní ochraňovať pravdu, demokraciu a spravodlivosť v našej krajine. Nový Čas oslovil tváre súčasnej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku s otázkou, ako poprava Jána Kuciaka zmení novinárčinu a s čím všetkým sa pri riešení nebezpečných káuz na Slovensku stretávajú.
Nepoľavíme, len znížime riziko
Marek Vagovič, investigatívny novinár Aktuality.sk
Je to šok, z ktorého sa stále neviem spamätať. Doteraz som si myslel, že také niečo sa v EÚ nemôže stať. S vyhrážkami som sa aj ja stretol veľakrát, ale nikdy som tomu nevenoval zvláštnu pozornosť. Investigatívni novinári musia s istou mierou rizika počítať. Raz som dostal aj sprostredkovaný odkaz, že keď sa neprestanem vŕtať v jednej kauze, za 100-tisíc korún ma prídu zmlátiť najatí bitkári. Pokiaľ ide o prekážky pri práci, väčšinou sú to trestné oznámenia a žaloby, ktoré na nás podávajú dotknuté strany. Nie je to príjemné, ale v porovnaní s vraždou je to prijateľná cena za našu prácu. Vždy som vedel, že sa pohybujeme na hrane. Určite nepoľavíme, ale prijmeme opatrenia, aby sme znížili riziko možného ohrozenia.
Ich vraždu považujem za zbabelý čin
Rasťo Striško, redaktor TV JOJ
Vraždu Jána Kuciaka považujem za podlý, úbohý, zbabelý a opovrhnutiahodný čin zbabelých idiotov. Zbabelých a úbohých ľudí, ktorí sa zľakli jedného človeka, kolegu novinára. Úbohých až tak, že si zaplatia zabijakov, aby sa ochránili pred novinármi. Opovrhujem tými ľuďmi. S vyhrážaním som sa osobne nestretol. Robili sme aj megapodvodnú kauzu na dotáciách 50 miliónov eur do odpadov a prekazili sme vyplatenie minimálne 13 mil. eur. Nik nezabíjal, nevyhrážal sa mi. Ani pri iných závažných prípadoch. Teraz dostávam anonymné korešpondenčné lístky - začalo sa to Vianocami a priebežne chodia. Už 4 kusy. Nevnímam to ako závažné ohrozenie. Viem, že to súvisí s prípadom policajného funkcionára. Pokiaľ ide o prekážky, s ktorými sa stretávam, ide najmä o zľahčovanie a bagatelizovanie tém reakciami hovorcov niektorých úradov.
Po vražde Jána stojíme pred zlomom
Xénia Makarová, novinárka týždenníka TREND
Z pohľadu novinárskej práce nešlo len o zastrašenie nás, ale aj našich zdrojov, ľudí, ktorí už beztak museli nabrať veľkú odvahu, keď nás kontaktovali. Koľko z nich naberie odvahu po tomto? Nehovoriac už o prípadoch, kde na políciu a súdy nechodíme preto, že vyšetrujú naše odhalenia, ale chodíme tam preto, aby sme sa obhajovali z obvinení, ktoré na nás podávajú špekulanti. Na Slovensku novinári bojujú nielen s podvodníkmi a oligarchami, ale často aj s úradmi. Pocit nebezpečenstva som doteraz mala len párkrát. No po vražde Jána Kuciaka určite stojíme pred zlomom, kam sa uberie nielen naša práca, ale aj celá spoločnosť.
Na Slovensku neplatí rovnosť pred zákonom
Monika Tódová, novinárka Denníka N
Nikto z nás si nemyslel, že žijeme v štáte, v ktorom by mohli zavraždiť novinára za jeho prácu bez ohľadu na to, akej témy by sa týkala. Kedysi dávno som aj ja dostala poštou nôž zapichnutý v žemli, z ktorej vytekal červený lekvár. Nikdy som sa necítila fyzicky ohrozená. Keď ku mne minulý rok prišla sociálka, bolo to nepríjemné, ale nemám priamy dôkaz, že by to súviselo s mojou prácou. Ak som sa dostala do konfliktu s ľuďmi, o ktorých som písala, tak vždy na súde alebo na polícii po tom, ako na naše noviny podali žalobu alebo trestné oznámenie. Chodenie po výsluchoch a súdoch je bežnou súčasťou našej práce.
Nikdy som si nemyslela, že mne alebo inému novinárovi by mohlo hroziť fyzické nebezpečenstvo. Pokiaľ ide o prekážky pri práci, stretávam sa s neochotou politikov odpovedať na otázky, zúčastňovať sa na diskusiách. S neochotou polície vyšetrovať kauzy, ktoré sa týkajú vplyvných ľudí. Na Slovensku neplatí rovnosť pred zákonom a niektorí vplyvní ľudia majú zabezpečenú zvláštnu ochranu. Ak by polícia riadne vyšetrovala daňové kauzy alebo podozrenia týkajúce sa talianskej mafie, nemuseli by sa tým zaoberať investigatívni novinári.
Novinári sa musia spojiť
Richard Bolješik, redaktor TV JOJ
Vražda novinára posunula Slovensko smerom na východ, hoci sa hlásime k západným hodnotám a EÚ. Hádam každý definitívne pochopil, že nie sme bezpečná krajina a vonkoncom už nie právny štát. Sme späť v 90. rokoch, aj keď sofistikovanejších... Žaloby, nepriame vyhrážky, anonymy, fekálie v listoch, sprostredkované zastrašovanie, trestné oznámenia, to sú veci, na ktoré som si ja a kolegovia v posledných rokoch akosi zvykli. Aj vyjadrenie premiéra o niektorých novinároch ako o „protislovenských prostitútkach“ spôsobili, že z novinárov sa rokmi stali v spoločnosti fackovací panáci.
Najväčšou prekážkou je, že podľa mojich skúseností vedeniu polície a prokuratúry viac záleží na vlastnom PR ako na osude jednotlivca či spoločnosti. Najväčším rizikom je vždy ešte nepublikovaná reportáž! Všetci krimi novinári by sa mali zjednotiť a rozobrať do poslednej skrutky témy, na ktorých pracoval nebohý Jano Kuciak. To je najlepšia odpoveď. Ak bude záujem medzi krimi novinármi, plánujem založiť neziskové Centrum nezávislej investigatívnej žurnalistiky Jána Kuciaka. Potrebujeme sa teraz spojiť viac ako kedykoľvek predtým.
Je to útok na celú novinársku obec
Zuzana Ondrušková, TV Markíza
Vrahov musia dolapiť, aj keby boli na opačnom konci sveta. Ak si tí, čo to spáchali, myslia, že nás týmto strašným zločinom umlčia a začneme sa báť, opak je pravda. Nebudeme sedieť so založenými rukami a skrývať sa. Vnímam to ako otrasný útok na celú novinársku obec, na našu prácu. S vyhrážkami som sa stretla, keď som pripravovala sériu reportáží do magazínu Reflex o zločinoch skupiny černákovcov. Ale nebolo to nič také, čo by sme nevyriešili priamo na mieste. Pripravujem však často reportáže aj o odsúdených zločincoch a často mi píšu z väzenia. Dva roky dozadu mi prišiel list s básničkou, pod ktorou bola silueta motýľa-smrtihlava.
Chcela som podať trestné oznámenie, pani vyšetrovateľka mi však povedala, že to nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu - nebezpečného vyhrážania. Každý reportér, ktorý pracuje na citlivých kauzách, počíta s tým, že ide do rizika, ale nikdy by som si nemyslela, že jedného z nás nezmyselne popravia. Paradoxne prekážky pri týchto témach ani tak neprichádzajú zo strany obvinených či obžalovaných. Skôr, keď sa snažím získať odpovede od orgánov činných v trestnom konaní. Niektorí sa dokonca snažia novinárov usmerniť, aby sme o nejakom prípade a zločinoch vôbec neinformovali, alebo akým spôsobom o nich máme informovať.
