Bol som fyzicky napadnutý
Vladimír Donner (71), redaktor Krimi na Čas.sk
Neraz som sa stretol s nedôstojným správaním niektorých politikov, policajtov, prokurátorov a sudcov k investigatívcom. Podľa mňa slovenská spoločnosť preto na investigatívnu žurnalistiku, ktorá pátra po pravde, ešte nedorástla. Podľa môjho názoru a skúseností z dlhoročnej aktívnej práce investigatívneho novinára bolo len otázkou času, že sa takáto udalosť stane. Vyhrážky od mafiánov som pri práci zažil vrátane mafiánskych odkazov. Bol som aj fyzicky napadnutý. Útoky prestali po tom, ako som investigatívnu žurnalistiku zavesil na klinec.
Vyhrážky sú na dennom poriadku
Júlia Mikolášiková, investigatívna novinárka
Je to obrovská tragédia. Vyjadrujem úprimnú sústrasť ich príbuzným a priateľom. Vražda pre informácie v článkoch je za čiarou a spochybňuje to právny štát a demokraciu. Toto si nedovolili ani mafiáni, predstavitelia SIS a vlády v 90. rokoch. Bežné vyhrážky sú na dennom poriadku, nijako som to neriešila, alebo som o tom hovorila len s kolegami. Vyhrážky, z ktorých som mala obavu, som oznámila polícii. To sa stalo však iba raz. Najskôr hovorili, že polícia je tu na to, aby pomáhala a chránila ľudí a nemám sa báť. Potom, že moje tvrdenia nemá kto potvrdiť.
V tom čase neurobili žiadne operatívne preverovanie. Tvrdili, že sami od seba nebudú nič preverovať, že ak by mi rozbili auto, tak to je už niečo iné. Veci by vraj preverovali, ak by som podala trestné oznámenie. Keď som ho podala, prokurátor vyhrážky označil za priateľské varovanie bez toho, aby boli dotyční vypočutí. Ak má človek oporu vo vydavateľstve, nemá sa čoho báť, aj keď polícia nepomáha. Ak ju nemá, je ľahký terč. Teraz, po vražde Jána Kuciaka, sa budem snažiť byť ešte odvážnejšia a asi budem musieť viac o svojej práci, témach a ťažkostiach hovoriť s inými novinármi.
Zastrašovali ma viackrát
Matúš Burčík, vedúci domáceho spravodajstva denníka SME
Spôsob, akým k vražde došlo, ukazuje na profesionálnych zabijakov, ktorí vzhľadom na veľký časový odstup od spáchania činu získali výrazný náskok pred políciou. Ich brutalitu dokresľuje aj fakt, že porušili nepísané pravidlo, že na ženy a deti sa nesiaha. Sám som sa so zastrašovaním stretol viackrát. V súvislosti s riešením aktuálnej kauzy bývalého príslušníka SIS Ľuboša Kosíka ma viacerí v dobrom varovali, aby som si dával pozor. Ešte v novembri 2012 podnikateľ z mafiánskych zoznamov Marián Kočner verejne povedal, že pre kauzu Glance House mal chuť ma chytiť pod krk a zmlátiť.
Existujú však aj iné formy. Asi pred rokom mal niekto potrebu ma upozorniť, že ma polícia vyšetruje pre pokus o znásilnenie. Údajné okolnosti toho prípadu boli celé vymyslené. Bolo to v čase, keď som písal o kauze únosu prezidentovho syna bývalými príslušníkmi SIS. Pri riešení káuz sa snažím venovať pozornosť najmä ochrane zdrojov. Keď zo strany zdroja cítim obavu, že by mohol byť ohrozený, snažím sa mu poskytnúť záruky, na ktoré sa môže spoľahnúť. Ak by to bolo potrebné, poznám na polícii a prokuratúre ľudí, na ktorých by som sa s dôverou obrátil.