„Situácia v Kolačkove naozaj ohrozuje domčeky a najmä životy miestnych. Pod zosúvajúcim sa svahom žije približne 450 ľudí. So sťahovaním chceme začať čo najskôr, bohužiaľ pozemky na začiatku obce, kam by sa mali obyvatelia osady presunúť, nie sú vo vlastníctve obce,“ uviedol Ravasz.
Úrad splnomocnenca chce iniciovať výmenu pozemkov, a to je podľa neho proces, ktorý sa nedá zrealizovať za týždeň či mesiac. „Po vzájomnej dohode so samosprávou sme vybrali pozemky na začiatku obce, keďže tak zabránime segregácii obyvateľov. Nakoľko je však situácia kritická a je nutné postupovať rýchlo, mali by byť použité na dočasné bývanie unimobunky. V prípade unimobuniek zdôrazňujem, že ide naozaj iba o dočasné riešenie,“ upozornil Ravasz. Bližšie nešpecifikoval, kedy by sa mohli prví obyvatelia z osady sťahovať ani to, ako dlho bude celý proces trvať. Predpoklad je, že bude potrebné zakúpiť približne 50 unimobuniek, na čo však samospráva peniaze nemá a v tomto smere ráta s podporou od štátu.
„Obec vlastné pozemky nemá, ani v dedine pozemky na sťahovanie takéhoto rozsahu nie sú. Okolo Kolačkova je chránené vtáčie územie a medzi nami a Novou Ľubovňou je chránené územie Kolačkovský potok. A okrem toho sú všetky pozemky tak či tak v súkromnom vlastníctve. Pozemok je najväčší problém, aký máme,“ konštatoval starosta Kolačkova Pavol Zamiška. Dodal, že do úvahy pripadajú dve alternatívy. K tomu, či bude možné na týchto pozemkoch realizovať nejakú výstavbu, sa však bude musieť vyjadriť jednak Štátna ochrana prírody SR, Slovenský vodohospodársky podnik, ale aj hydrogeológovia, keďže alternatívne lokality sú v záplavovej oblasti medzi Novou Ľubovňou a Kolačkovom. Samospráva potrebuje viac ako 10.000 štvorcových metrov na presťahovanie komplet celej osady, v ktorej v súčasnosti žije na ploche maximálne 4000 štvorcových metrov asi 450 obyvateľov.
„Robíme maximum, čo môžeme, aby sme situáciu vyriešili. Je to naozaj kritické, pretože ten zosuv môže prísť kedykoľvek. Už v roku 2010 sa na druhej strane toho kopca zosunul svah, išlo pritom o najväčší zosuv, aký bol zaznamenaný na Slovensku. Rómovia narúšajú pätu toho svahu, tým, že sa vkopávajú do jeho hrany, sa tá hrozba zosuvu znásobuje. Myslím si, že si vôbec neuvedomovali, čo svojím konaním spôsobili,“ zdôraznil starosta s tým, že obec s 1300 obyvateľmi nemôže investovať ani napr. do sanácie problémového svahu, keďže ide o cudzie pozemky.
Do lokality mimo intravilánu obce presťahovali Rómov z Kolačkova ešte v období druhej svetovej vojny, aby ich ukryli pred hrozbou koncentračných táborov a žijú tam dodnes vo veľmi biednych podmienkach. Pre splnomocnenca je prioritou trvalé riešenie, vznik novej dediny resp. novej obecnej štvrte. To je podľa neho možné napríklad vo forme vybudovania bytov nižšieho štandardu alebo niektorej z foriem svojpomocného bývania. „V blízkej dobe by mala byť vyhlásená aj výzva tzv. prestupného bývania, tá sa javí pre obec ako ideálna. Súčasťou vybudovania novej štvrte je samozrejme aj využitie výziev na dobudovanie infraštruktúry, ako je napríklad pitná voda či cesta,“ uzatvára Ravasz.
