Rozhodne to nebude ničnerobenie, šiesty najrýchlejší muž sveta zamieri do školy, aby dobehol aspoň čo-to z restov, ktoré má. V Birminghame vyviedol opäť to, čo vlani. Hovoril o tom, že bude spokojný so semifinále, no opäť raz prekvapil. Nielen doma pod Tatrami, ale aj celý atletický svet.
„Mám z toho veľkú radosť, ale opakujem, že ešte stále mi to nedošlo, čo som vlastne dokázal. Tie superlatívy sa dobre počúvajú, ale aj zaväzujú,“ spustil jediný slovenský atlét, ktorý sa predstavil vo finále halových MS. „Ďakujem Bohu i všetkým, čo sa o to pričinili,“ pokračoval typickým rozvážnym hlasom a prezradil, že viac ako samotné tri behy ho unavilo cestovanie a všetko, čo sa okolo neho dialo.
Každý vie, že za týmito fantastickými výsledkami je tvrdý tréning, ktorý, ako prezradili jeho tréneri Naďa Bendová a Róbert Kresťanko, vždy ochotne a bez reptania absolvuje. Pozorný divák si všimol aj zaujímavú ozdobu jeho pravej ruky. „Čo si ľudia nevšimnú? Tie náramky mám už dlhšie. Najskôr boli dva, od trénerky. Sú na nich motivačné frázy. Tretí pribudol neskôr, od kamarátov z nitrianskeho klubu Stavbár s nápisom No stress. V tomto prípade netuším, čo tým chceli povedať...“ vysvetlil pôvod svojich motivačných náramkov rodák z Bratislavy. Znamená to, že stres nepozná?
„Už keď sa postavím na štart, tak nie. Stres cítim oveľa viac počas rozcvičky, ako keď už zakľaknem do štartových blokov. Tam mám jediný cieľ: neskončiť posledný,“ dodal ešte Ján Volko, ktorý svoje emócie úspešne ukrýva vo svojom vnútri. „Ale z tohto výsledku som naozaj veľmi šťastný,“ pridal ešte nielen slová, ale typický úsmev.
