Lewis Maquire (20) z Veľkej Británie mal len 16 rokov, keď si pri pozeraní televízie nahmatal hrčku na krku. Išiel k lekárovi na vyšetrenie, aby sa uistil, že všetko je v poriadku. Keď prišli výsledky testov, Lewis sa dozvedel zdrvujúcu diagnózu. Lewis trpel Hodgkinovou chorobou, čo je zhubné ochorenie lymfatického systému, ale to nebolo to najhoršie. Tínedžer bol v štvrtom, najhoršom štádiu rakoviny, hrčka na krku rýchlo rástla a začala a približovať k jeho priedušnici.
Mladíkovi musela byť urýchlene nasadená liečba, ostal v nemocnici niekoľko týždňov a podstúpil operáciu. Celý čas sa snažil zachovať si veľmi pozitívny postoj, ale bez svojich kamarátov a rodiny by sedem mesiacov boja s rakovinou nezvládol. V júni 2014 mu lekári oznámili, že rakovina je preč, uvádza Lad Bible. "Je to najlepší pocit, aký som kedy mal. Vedieť, že ste porazili takú strašnú chorobu, je úžasné," hovorí Lewis.
Jeho šťastie však netrvalo dlho a v januári 2016 sa rakovina vrátila. Pre Lewisa bolo počuť tú diagnózu znova ešte horšie ako po prvýkrát, pretože už vedel, čo ho čaká. Vedel však, že okrem chemoterapie musí tiež ostať pozitívny. Druhý boj s rakovinou si vyžadoval dlhšie pobyty v nemocnici a transplantáciu jeho vlastých kmeňových buniek. Po šiestich mesiacoch druhého boja s rakovinou sa mu ju znova podarilo poraziť a to mal len 18 rokov.
Nanešťastie sa rakovina vrátila aj po tretíkrát, ale tentokrát to bolo ešte horšie, pretože štandardná chemoterapia nezaberala. Na Lewisovi vyskúšali iný typ chemoterapie, ktorý mu však spôsobil Guillainov-Barrého syndróm, čo znamená, že bol ochrnutý od krku dole. To celú situáciu ešte zhoršilo, pretože na transplantáciu kostnej drene si musel počkať niekoľko mesiacov, kým sa zotavil a dokázal sa hýbať.
First steps (x2), getting there eventually í ½í²ªí ½í²ª pic.twitter.com/oEZgC9Yger
— lew (@leweeyy14) 22. decembra 2017
Najťažšie na celom boji bolo podľa Lewisa to, že musel byť v úplnej izolácii, pretože počet jeho bielych krviniek sa približoval k nule a jeho imunitný systém bol extrémne náchylný na infekciu. Musel byť zavretý v miestnosti tri týždne a navštíviť ho mohli len dve osoby. Lekári mu po tretíkrát oznámili, že choroba je preč a on mohol ísť konečne domov. Stále nemôže ísť na verejnosť, pretože jeho imunitný systém je oslabený a tiež má problém s chôdzou, ale dôležité je podľa neho nevzdávať sa.