Okrem toho hosťuje v SND, hrá v Radošinskom naivnom divadle a najnovšie ju uvidíme aj v úlohe tanečnice vo filme Backstage. Pritom podľa vlastných slov nie je pre život herečky stvorená. Čo o sebe Havranová prezradila v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa?
Ste najmladšia zo sestier, neboli ste rozmaznávaná?
Je pravda, že rodičia mi dovolili trochu viac ako starším sestrám. Medzi mnou a najstaršou Zuzkou je 15-ročný rozdiel, takže som vyrastala už v trochu iných časoch ako ona. Rozmaznaná som však určite nebola. Sestry mi šli príkladom, v pätnástich som už bola slušne pripravená na život. Naši mi dôverovali, keď som odišla študovať na konzervatórium a neskôr na vysokú školu do Bratislavy, bola som úplne samostatná.
Byť herečkou, o tom snívajú mnohé dievčatá. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
K herectvu som sa dostala náhodou. Ako malá som sa v Čajkove (okr. Levice), odkiaľ pochádzam, hrávala na divadlo. S najlepšou kamarátkou Evou sme si vymýšľali scénky, stvárňovali sme rôzne postavy. Tak sa to začalo.
Mali ste obľúbenú postavu napríklad z filmov alebo nejakú rozprávkovú?
V šope za domom sme objavili v drevenej truhlici staré sukne, šaty a obliekali sme sa do nich. Jedny krajšie, druhé chudobnejšie, takže sme sa hrali väčšinou na macochu a slúžku. Vystačili sme si samy, Eva bola v detstve môj najbližší človek, nikdy som nemala veľa kamarátov. Som skôr introvert.
To by som o vás nepovedala.
Neviem prečo, vždy som bola taká. Chcela som sa so všetkými kamarátiť, ale ony so mnou nie. Neviem, čím to bolo, možno preto, že ako malá som nevedela nikde obsedieť. Do všetkého som sa zapájala a možno to nevedeli zniesť.
Rada ste sa predvádzali?
Vôbec nie. Dokonca si myslím, že pre život herečky nie som veľmi stvorená.
Na to ste prišli asi už po funuse. Dnes ste už pomerne známa herečka a s tým, že sláva má aj svoju odvrátenú tvár, sa budete musieť zmieriť...
Začínala som ako divadelná herečka, robiť pre televíziu je niečo iné. Tam ste viac na očiach. Platí síce, že ako si to zariadim, tak mám, ale nie vždy to ide. Strata súkromia je pre mňa najhoršia, ľudia majú pocit, že potrebujú vedieť o mojom živote všetko.
S tým zrejme len tak ľahko niečo neurobíte...
Neskončím pre to s herectvom, to je jasné! Ale mám svoje zásady, zistila som, čo chcem, čo nechcem, neprikývnem na všetko. Nie je to jednoduché, ale dá sa to ustrážiť.
Takže rolu, ktorá je za vašou komfortnou zónou, neprijmete? V Oteckoch s Marekom Fašiangom hráte aj v opatrných milostných scénach.
Čím som staršia, tým som hanblivejšia, uzavretejšia. Nakrúcanie chúlostivých scén bolo pre mňa vždy ťažké, no pred pár rokmi som bola menej hanblivá ako dnes. Mám pocit, že o päť rokov si ani tričko nedám dolu. Nikdy by som nešla do scén, kde by som sa musela odhaliť viac ako treba. Mám svoje hranice. Keď náhodou príde nejaká horúca scéna, tak sa pokúsim zvládnuť ju. Pokiaľ nie je nič vidieť, s tým som v poriadku, ale to je všetko.
O pár dní vás čaká premiéra filmu Backstage, kde hráte tanečnicu Mary. Je vám tanec blízky?
Od troch rokov spievam a tancujem. Vyrastala som odmalička vo folklórnom súbore, neskôr som sa zaujímala aj o iné štýly tanca. Takže áno, je mi veľmi blízky.
Film je o príbehu streetovej tanečnej skupiny. Tancovať ľudové tance a tzv. pouličný tanec je však veľký rozdiel.
Je to iné, ale paradoxne aj v ľudovom tanci nájdete prvky hiphopu. V niektorých regiónoch sa používajú také prvky, ktoré objavíte aj v street style. Keď sme trénovali trebárs techno alebo house, vravím si - veď toto robíme aj my vo folklóre!
Na naše stretnutie ste prišli oblečená v mikine a s kapucňou na hlave ako nejaký hiphoper. Zjavne vám je blízky nielen street dance, ale aj tento štýl obliekania.
Mám rada chalanský štýl, rada nosím nohavice, dokonca si občas kúpim pánske oblečenie. Som taký fagan, ktorý miluje kapucne a mikiny. V detstve som hrala s chalanmi futbal na ulici, namiesto bábik som sa hrala s autíčkom od strýka.
Zaujímavé, veď doma ste boli štyri sestry, takže by som tipovala tie bábiky...
Tie ma naozaj nikdy nejako zvlášť nelákali. Kamarátka aj staršia sestra síce mali barbiny, aj v družine sme ich mali kopu, tam som sa s nimi hrala. No hneď ako som bola sama, nevedela som, čo s nimi.
Paradoxne v seriáli Oteckovia hráte učiteľku v materskej škole. Postava je predurčená na to, aby sa vedela s deťmi zahrať. Ako vám to ide s deťmi na pľaci?
Keď som sa dozvedela, že mám hrať pani učiteľku, potešila som sa. Deti mám veľmi rada a teším sa zakaždým na nakrúcanie. Aj keď je to pre obe strany často veľká skúška trpezlivosti. Vraví sa, že najťažšie je nakrúcať s deťmi a so zvieratami, a presne to v seriáli máme. Napriek všetkému deti sú rozkošné, škoda, že tých scén s nimi nie je viac.
Viete si predstaviť, že by ste už boli mama?
Prečo nie, veľa mojich rovesníčok už má deti. Bola som vychovaná v rodine, kde bolo veľa lásky, možno preto som dosť citlivá. Možno aj preto veľmi túžim po rodine, vlastných deťoch a vôbec by mi neprekážalo, keby to bolo aj teraz.
Je vo vašom živote muž, s ktorým by tie deti teraz prichádzali do úvahy?
To je moje súkromie, takže, ak prepáčite, k tomuto sa nebudem vyjadrovať.
