Národná banka Slovenska (NBS) navrhuje upraviť opatrenie, ktorým sa stanovujú podmienky na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Dôvodom je nárast zadlženosti slovenských domácností. Navrhované zmeny podmienok poskytovania pôžičiek sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
"Hoci ekonomika zažíva priaznivé časy, dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo, dokonca rýchlejšie ako ich príjem. To, že sa nadmerne ľudia zadlžujú, nie je z dlhodobejšieho pohľadu udržateľné. Je potrebné si uvedomiť, že úroky môžu narásť a ekonomika sa môže zhoršiť," tvrdí NBS.
Ustanoviť sa má nový limit na podiel výšky celkovej zadlženosti spotrebiteľa k ročnému príjmu. "Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver. Ide o tzv. ukazovateľ debt to income (DTI)," vysvetľuje národná banka.
Osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje pritom podľa NBS absolútny úverový strop. "Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať. Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20 % nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od 1. júla sa teda neočakáva v podstate žiadny vplyv," predpokladá slovenský regulátor. Tento podiel sa však bude postupne znižovať. "Od 1. apríla 2019 budú môcť veritelia stále poskytovať 5 % úverov, ktoré presahujú úverový strop," priblížila NBS.
Podobný typ opatrenia bol prijatý aj v iných krajinách. "Samotná úroveň 8-násobku ročného príjmu je však z hľadiska medzinárodného porovnania ešte stále pomerne mierna. V Nórsku nesmie zadlženosť klienta k jeho ročnému čistému príjmu presiahnuť hodnotu medzi 6- až 7-násobkom, v závislosti od typu rodiny. Nórsko zároveň povoľuje výnimku z dodržiavania tohto limitu na úrovni 10 % nových úverov," vysvetľuje NBS.
Do celkovej zadlženosti klienta budú vstupovať všetky jeho úvery, vrátane toho novoposkytovaného. Započítavať sa budú aj kreditné karty a povolené prečerpania na bežných účtoch. Vyčerpaná časť sa započítava v plnej výške, z nevyčerpanej časti úverového rámca len 20 %, nie plná suma.
Druhou oblasťou je úprava limitov pre ukazovateľ zabezpečenia úveru, ide o tzv. loan-to-value, teda LTV. V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %. Neskôr sa tento podiel bude ďalej postupne znižovať na 20 %. "Od 1. júla 2018 sa zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti. V súčasnosti však tvoria tieto úvery len 6 %, nejde teda o výraznú zmenu," predpokladá NBS.
Návrh opatrenia však neobmedzuje maximálnu výšku úveru na 70 % hodnoty nehnuteľnosti. "Banky budú môcť naďalej poskytovať časť úverov až do výšky 90 % hodnoty založenej nehnuteľnosti," objasnila NBS. Opatrenia budú do praxe zavádzané postupne. Cieľom NBS je zamedziť výraznému jednorazovému vplyvu zmien na trh s úvermi.
Prvýkrát by sa mali opatrenia na trhu s úvermi prejaviť až v roku 2019, keď by podľa slovenskej centrálnej banky malo dôjsť k spomaleniu rastu úverov, ktorý je v súčasnosti nadmerný. "Predpokladáme, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedno z najrýchlejších v rámci EÚ. Nový limit by mal mať vplyv najmä na úvery, ktoré sú neprimerane vysoké vo vzťahu k príjmom domácnosti," uviedla NBS. Pripravované zmeny by sa nemali dotknúť domácností s nižšími príjmami. "Na tieto domácnosti sa vzťahovala predovšetkým požiadavka na finančnú rezervu z príjmu, ktorá bola prijatá v minulosti, a dodatočne prijaté opatrenia ich už neovplyvnia," upozornila NBS.
