To je súhrnná jazda Veroniky Velez-Zuzulovej na tričku, ktoré dal charizmatickej slovenskej lyžiarke vyrobiť levický fanklub, jej verný spolok aktívnych podporovateľov.
Družina Romana Kaliarika povzbudzovala slovenskú športovkyňu u vo väčšine dostupných dejísk, aj na ďalších podujatiach v alpských strediskách. Patrí do "chotára" kariéry, ktorá sa do histórie nezapíše oslnivosťou, ale obdivuhodnosťou a unikátnymi okolnosťami. "Keď som si pozrela to tričko, nemohla som uveriť. Toto všetko, fakt? Že pätnásťkrát druhá? Tie čísla predtým nehrali pre mňa nejakú veľkú rolu. Vždy som sa chcela zlepšovať a čísla som brala ako sprievodné faktory," povedala pre TASR lyžiarka, ktorá viacero z tých 15 druhých miest dosiahla v okolnostiach smoliarskeho siahania na prvenstvo.
Veronika Velez-Zuzulová sa v sobotu v nemeckom Ofterschwangu lúčila so štatútom najúspešnejšej slovenskej zjazdárky a vôbec najúspešnejšej reprezentantky akéhokoľvek lyžiarskeho odvetvia. Z piatich víťazstiev v pretekoch Svetového pohára sú štyri v špeciálnom slalome a medzi nimi aj prestížne ocenenie Snežnej kráľovej v Záhrebe. V poradí slalomárskeho SP skončila dvakrát druhá a dvakrát tretia, v predchádzajúcich šiestich sezónach nikdy nie horšie ako šiesta.
Zhodu okolností v Ofterschwangu ju nedekorovali ani raz, v predchádzajúcich dvoch slalomoch skončila siedma a trinásta. Predsa však je dejisko jej rozlúčky aspoň trochu symbolické a definuje jej častoprítomnú smolu. V prvom veľkom súťažnom roku 2008, teda pred celým desaťročím prišla do nenápadného nemeckého rezortu vo fantastickej forme a v sobotu 26. januára štartovala v obrovskom slalome s horúčkou. Popoludní a večer mala naordinovaný oddych, injekcie a pilule. Ráno išla na slalom stále so zvýšenou teplotou a s dýchacími problémami, napriek tomu v 1. kole zašla na druhom mieste. To si držala aj na medzičase druhej jazdy ale v spodnej časti už vysilená chorobou nevládala a klesla na štvrtú priečku tesne tri stotinky za pódiom. Celková strata 54 stotín na víťaznú Rakúšanku Schildovú pri jej plnom nasadení by zrejme znamenala prvé víťazstvo v pretekoch SP, potom naň čakala štyri a pol sezóny...
Veronika mala smolu predovšetkým na vrcholných podujatiach, medaily sa nedočkala, hoci v roku 2015 na MS vo Vaile po nej paradoxne siahala v sezóne, v ktorej sa musela vyhrabať hore po nešťastnom zranení v predchádzajúcej sezóne. Najväčšiu šancu na cenný kov nevyužila v roku 2013, keď v totálnej slalomárskej fazóne jej majstrovský slalom vyšiel len priemerne. V roku 2009, teda rok od jej prvých veľkých sériových úspechov v SP sa zranila priamo v dejisku MS vo Val d'Isere a o rok neskôr šla na ZOH do Vancouveru z veľkého renkingového závozu, so štartovým číslom 29 statočne vybojovala 10. miesto. O štyri roky neskôr ju o Soči pripravilo zranenie a teraz do Pjongčangu išla po ďalšej operácii nedoliečená. "Pre mňa bol však najdôležitejší Svetový pohár. Nie som jediná lyžiarka s týmto názorom, naopak, počula som viacero rozhovorov, kde viacerí potvrdili, že glóbus vo Svetovom pohári je viac ako medaila," zdôraznila Velez-Zuzulová.
Je na tom veľa pravdy a práve Veronikina kariéra to jasne definuje. Získať titul napríklad raz za štyri roky na zimnej olympiáde, to je súhra množstva okolností, často aj šťastných a naopak neprajných. Medaila, tobôž zlatá je niečo obdivuhodné. Lenže nie každú medailu získa pravý šampión a nie každý pravý šampión získa vo svojej kariére medailu. Dlhodobé pretekanie v prestížnom seriáli však neklame a odráža skutočné možnosti zjazdárov. Veronika Velez-Zuzulová zostane preto naveky vo vedomí tohto športu ako výborná svetová slalomárka a slovenský lyžiarsky fenomén.
