Prezident Andrej Kiska ho vyzval buď na zásadnú rekonštrukciu vlády, alebo riešenie vidí aj v predčasných voľbách. Po nich volá aj opozícia. Slovenská republika zažila predčasné voľby doteraz trikrát. Čo priniesli krajine?
1994 - Mečiarizmus sa rozbehol naplno
Prvýkrát padla vláda Slovenskej republiky v marci 1994, teda niečo vyše roka po vzniku samostatného štátu. Postaral sa o to vtedajší prezident Michal Kováč, ktorý sa vo svojom prvom prejave o stave republiky ostro vyhranil voči autoritatívnemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi. Vrelo to navyše aj vo vládnom Hnutí za demokratické Slovensko, z ktorého radov odišlo osem poslancov.
Zásadný prejav
Prezident Kováč v prejave 9. marca 1994 po prvý raz jasne pomenoval stav, v akom sa Slovensko rok po získaní samostatnosti nachádzalo. „Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a bánk, je narastajúca korupcia. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov,“ uviedol prezident Kováč. Bolo jasné, že napriek tomu, že ho za prvého slovenského prezidenta vybralo Mečiarovo HZDS, premiér s ním už nemôže rátať. „Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg... “
Ako hodnotí dnes prejav prezidenta politológ Miroslav Kusý? „Bola to veľmi vypätá situácia. Mečiar zahnal Kováča do kúta. Bol to vlastne jeho človek a keby ho nechcel zraziť na kolená a spraviť z neho svojho sluhu, tak by nenastal medzi nimi taký veľký rozpor. Ale Kováč už nemohol viac mlčať a postavil sa na obhajobu svojej základnej ľudskej dôstojnosti,“ myslí si Kusý.
Nová vláda
Opozícia hneď po prejave iniciovala hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde. Keďže HZDS bolo oslabené o osem poslancov - kritikov Mečiara, návrh prešiel. Dňa 14. marca prezident odvolal premiéra Mečiara a na druhý deň vymenoval novú vládu pod vedením Jozefa Moravčíka, bývalého člena HZDS. Predčasné voľby boli vypísané na prelom septembra – októbra. Lenže kto čakal, že odvolaním sa podarilo Mečiara poraziť, trpko sa zmýlil. Víťazom volieb sa stalo práve HZDS, ktoré so SNS a Združením robotníkov Slovenska vytvorilo vládu.
Valec
Že zásadu „víťaz berie všetko“ myslí Mečiar vážne, ukázal už na parlamentnej schôdzi z 3. na 4. novembra 1994. Do slovenských dejín sa zapísala ako „noc dlhých nožov“. Koaliční poslanci na schôdzi, ktorá trvala nepretržite 23 hodín, odvolali desiatky verejných funkcionárov a nahradili ich svojimi ľuďmi. Odvolali o. i. Radu Slovenskej televízie, Radu Slovenského rozhlasu, vedenie Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, prezídium Fondu národného majetku... Noc dlhých nožov bola iba začiatkom – v roku 1995 spor Mečiara s prezidentom vyvrcholil únosom Michala Kováča mladšieho a o Slovensku sa začalo hovoriť ako o „čiernej diere Európy“. Tretia Mečiarova vláda, ktorú dostali k moci predčasné voľby, vydržala pri moci celé štyri roky, až kým ju v roku 1998 neporazila koalícia stredo-, ľavo- a pravicových demokratických strán.
Aj s ohľadom na rok 1994 Kusý upozorňuje: „Ak by teraz aj došlo k predčasným voľbám, je možné, že dopadnú ináč, ako si ľudia na námestiach predstavujú. Proti Ficovi dnes nestojí žiadna charizmatická osobnosť, ktorá by bola všeobecne prijateľná ako líder.“ Podľa politológa Grigorija Mesežnikova to zatiaľ na predčasné voľby nevyzerá. „V roku 1994 došlo v HZDS aj v SNS k veľkým konfliktom a štiepeniu. Rozloženie síl v parlamente potom prestalo zodpovedať výsledkom volieb. V Smere zatiaľ k štiepeniu nedochádza, hoci od Fica odišlo pár ľudí. V parlamente je to však stále jednotný monolit. Smerácki poslanci sú členmi hlasovacej mašinérie, pre väčšinu z nich je poslanecké kreslo vrchol ich ambícií a sú vďační za to, že Smer ich zaradil na kandidačnú listinu. Tí určite nebudú riskovať a ohrozovať vládu.“
Toto povedal Michal Kováč 9. marca 1994:
Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca.
Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov.
Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote.
Obviňovali ma, že som sa obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky, že sa u mňa zostavuje nová vláda, že niektorí ľudia z mojej kancelárie sa zúčastnili na tajných rokovaniach v Prahe o novej slovenskej vláde, že som sa spolčil s opozíciou, s predstaviteľmi maďarských strán na Slovensku, že som sa dal kúpiť zahraničím.
2006 - Začiatok vlády Smeru
Vzťahy v druhej vláde premiéra Mikuláša Dzurindu boli napäté už od začiatku, škrípalo to najmä medzi stranou ANO Pavla Ruska a kresťanskými demokratmi. Hádali sa o obsadzovaní dozorných rád štátnych podnikov, Rusko obvinil ministra vnútra za KDH Vladimíra Palka, že nariadil jeho odpočúvanie... Spory narastali, keď premiér Dzurinda začal vplyvných štátnych predstaviteľov a obchodníkov obviňovať zo sprisahania proti jeho osobe a SDKÚ, táto aféra sa do povedomia zapísala ako „skupinka“.
Posledným klincom do rakvy tejto vlády bola zmluva medzi SR a Vatikánom o výhrade svedomia, ktorá umožňovala lekárom odmietnuť umelé prerušenie tehotenstva. KDH trvalo na jej schválení a na protest proti váhaniu ostatných partnerov vládu 8. februára 2006 opustilo. Predčasné voľby boli vypísané na 17. júna. Víťazom sa stala strana Smer, ktorá utvorila vládu so SNS a s HZDS. Premiérom sa stal Robert Fico a tým sa začala jeho éra.
2012 - Ficova jednofarebná vláda
Tretie predčasné voľby prišli po páde pravicovej vlády SDKÚ, KDH, Mosta a SaS, ktorej premiérkou bola Iveta Radičová. Táto vláda vydržala pri moci len rok a pol. Osudným sa jej stal Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, známy aj ako euroval. Z neho sa mala zachraňovať ekonomika Grécka a ďalších problémových krajín eurozóny.
Proti eurovalu sa ostro vyhranila vládna SaS, lenže Radičová hlasovanie o eurovale spojila s hlasovaním o dôvere vlády. „Spojenie hlasovania s vyslovením dôvery vláde považujem za vydieranie,“ povedal premiérke šéf liberálov Richard Sulík, ktorého SaS euroval nepodporila. A tak padla aj vláda.
„Pád Radičovej vlády bol zbytočný. Bol to výsledok tvrdohlavosti politikov, ktorí si povedali, že si pôjdu za svojím bez ohľadu na následky. Sulík zabudol, že politika je predovšetkým umenie kompromisu. Filozof niekde vo vedeckom pracovisku si môže povedať – toto je jediná pravda a z nej neustúpim –, takto však nemôže uvažovať politik. Výsledok v politike vždy závisí od spolupráce mnohých,“ komentuje vtedajšiu situáciu politológ Miroslav Kusý. „Sami si porazili svoju vládu, to im voliči dodnes neodpustili.“
Predčasné voľby boli vypísané na 10. marca 2012 a s prehľadom ich vyhral Smer s viac ako 44 % hlasov. To Robertovi Ficovi umožnilo vytvoriť jednofarebnú vládu. „Pád Radičovej vlády priniesol Slovensku vládu jednej strany a model politiky, aký zažívame dnes. Prerastanie biznisu s politikou a dokonca s podozrením na prepojenia na skupiny organizovaného zločinu,“ myslí si analytik Grigorij Mesežnikov.
