Podľa slov archeológa Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexandra Botoša však možno reálne predpokladať, že na mieste súčasného kaštieľa stál predtým stredoveký hrad.
„Bohužiaľ, pre absenciu archeologického výskumu nie sú o ňom známe bližšie údaje. Tento hrad alebo pevnosť však musela stáť už okolo roku 1454, pretože v prameňoch sa spomína, že ju mali v rukách bratríci, ktorých veliteľom bol Peter Komorovský,“ objasnil najstaršiu históriu objektu archeológ.
Kaštieľ patril počas svojich dejín viacerým zemepánom a šľachticom, jedným z nich bol Žigmund Géczy, otec spomínanej Julianny Korponayovej. Poslednými urodzenými vlastníkmi objektu bola rodina Luzsénszkych, ktorí sa však podľa slov riaditeľky GMM Oľgy Bodorovej v roku 1927 pre pozemkové reformy v Československu odsťahovali do Maďarska. „Medzi vojnami bol v kaštieli kláštor uršulínok a škôlka. Počas druhej svetovej vojny bol výrazne poškodený, po vojne prebehla čiastočná rekonštrukcia strechy a niektorých múrov,“ konkretizovala Bodorová.
Na obdobie druhej svetovej vojny a prechod frontu, ktorý bol pre kaštieľ zlomový, si spomína aj jeden z najstarších obyvateľov Oždian Teodor Berecz. Jeho otec bol v kaštieli správcom a on sám v ňom pred vojnou ako dieťa navštevoval škôlku. „My sme boli schovaní tu neďaleko v pivnici. V kaštieli boli Nemci a na neďalekých kopcoch Rusi, ktorí kaštieľ ostreľovali. Najstrašnejšia streľba bola na Vianoce 1944. To sme len čakali, aby sme sa dožili rána,“ zaspomínal Berecz. V okolí kaštieľa boli podľa jeho slov následne pochovaní padnutí vojaci, ktorých telá však neskôr exhumovali.
Po vojne bol objekt napriek spomínanej čiastočnej rekonštrukcii celé desaťročia prázdny a nevyužitý, hoci koncom 80. rokov sa uvažovalo o prestavaní na reštauračné a hotelové zariadenie s expozíciou o jeho histórii. Po zmene režimu vystriedal niekoľko vlastníkov, ktorí s ním mali rôzne zámery. Ani jeden však nebol realizovaný a objekt napokon skončil v exekúcii.
Súčasný vlastník kaštieľa, Bystrická dopravná spoločnosť (BDS), má vypracovanú projektovú dokumentáciu jeho obnovy a pokúšala sa získať prostriedky na rekonštrukciu prostredníctvom grantov. Celý proces schvaľovania však trval veľmi dlho. Náš projekt nakoniec bol podporený, ale keď sme dostali stanovisko o schválení, tak bolo jednak pred zimou a na celú rekonštrukciu zostávalo len zhruba 12 mesiacov, uvádza BDS vo svojom stanovisku pre TASR s tým, že v prípade nestihnutia termínu by museli vrátiť celý príspevok, a preto sa ho napokon vzdali.
Ako BDS ďalej v stanovisku spomína, stále má záujem oždiansky kaštieľ zrekonštruovať a sledujú príslušné výzvy. Nebránia sa ani predaju objektu serióznemu kupcovi a s prípadnými záujemcami sú vždy pripravení hovoriť.