V konkurencii kategórie „zrakovo znevýhodnených“ začala Henrieta Farkašová lyžovať pomerne neskoro, až na strednej škole. Jej talent si však kompetentní učitelia, tréneri a funkcionári všimli okamžite. Za dve sezóny sa naučila lyžovať tak, že už v ročníku 2004/2005 ako 18-ročná nastúpila na prvé preteky Európskeho pohára. Odvtedy je však nezastaviteľná a s desiatimi medailami, z toho ôsmimi zlatými, je absolútne najúspešnejšou slovenskou paralympioničkou v histórii. A to ju ešte pre problémy so zdravotnou klasifikáciou pripravili o štart na jej prvých PH v Turíne 2006.
Henrieta nie je úplne nevidiaca, ale kto sa niekedy len spustil na lyžiach po svahu, vie, čo to znamená dobre vidieť. Jej „očami“ je preto navádzačka Natália Šubrtová, ktorá jazdí pred ňou a pomáha jej vysielačkou. „Navádzač je pre zrakovo postihnutých nevyhnutný,“ tvrdí Henrieta Farkašová. „Ukazuje smer jazdy, vyberá trasu a cez vysielačku mi dáva pokyny. Môže ísť o zmenu rytmu, alebo zmenu sklonu svahu či nerovnosť,“ dodáva Farkašová, ktorá práve so Šubrtovou získala všetky paralympijské medaily.
„Najdôležitejšia je dôvera a navádzačom nemôže byť ktokoľvek. Musí mať isté lyžiarske kvality a väčšinou sú to bývalí lyžiari. Medzi nami musí byť súhra a musíme si rozumieť. Trávime spolu totiž počas roka veľmi veľa času, aj v súkromí. Navádzači sú našimi očami a my im musíme veriť, že na svahu vyberú takú trasu, ktorú zvládneme,“ dodáva Farkašová.