Riešenie tohto sporu je totiž základnou podmienkou Bruselu na uchádzanie sa oboch krajín o členstvo v EÚ. Srbsko odmieta uznať nezávislosť Kosova, vyhlásenú pred desiatimi rokmi. "Pre nás je najťažšou prekážkou na ceste do Únie situácia okolo Kosova. Preto je Srbsko pripravené na dialóg o možných kompromisoch. Budeme však akceptovať iba kompromis, žiadne poníženie nášho ľudu," povedal Vučič po stretnutí s Wessom Mitchellom, námestníkom ministra zahraničných vecí USA pre európske záležitosti.
Mitchell podotkol, že Kosovo má "legitímne právo" na vybudovanie profesionálnej armády, ktorá bude zahŕňať etnických Srbov a nebude pre Srbsko hrozbou. "Srbsko je proti tomu," reagoval Vučič s tým, že neexistuje právne záväzný dokument, ktorý by Prištine dával právo na takýto krok, informuje rozhlasová stanica Slobodná Európa.
Vučič, ktorého zvolili za prezidenta minulý rok, bol predtým ultranacionalistom a blízkym spojencom srbského lídra Slobodana Miloševiča. Medzitým sa stal neochvejným proeurópskym liberálom, ktorý chce svoju krajinu priviesť do Európskej únie. Po nástupe do prezidentskej funkcie vyzval na "interný dialóg" o Kosove. Srbsko a prevažne etnicky albánske Kosovo majú komplikované vzťahy od vojenského konfliktu, ktorý sa odohral v rokoch 1998-99 a vyžiadal si približne 13.000 mŕtvych. Vojna sa skončila náletmi síl NATO zameranými na vytlačenie srbských síl z územia Kosova. Belehrad považuje túto bývalú provinciu za kolísku svojich dejín.
V Kosove žije podľa odhadov 120 000 etnických Srbov. Oba štáty nedávno s podporou EÚ po dvoch rokoch patovej situácie obnovili vzájomný dialóg na nižšej úrovni. Únia vo februári predložila nový plán svojho rozšírenia smerom na východ, pričom zdôraznila, že balkánski kandidáti musia prikročiť k zásadným reformám. Najväčšími favoritmi pre vstup do EÚ pri ďalšom rozširovaní tohto geopolitického zoskupenia v roku 2025 sú Srbsko a Čierna Hora.
