V dedinke Drienčany (okr. Rimavská Sobota) ostala po ňom fara, v ktorej 24 rokov pôsobil a napísal tie najkrajšie poklady. Návštevníci môžu vidieť izby a repliku stola, kde sa zrodila Zlatovláska, Laktibrada, Popolvár, ale aj malý nezbedník Janko Hraško. V piatok uplynulo už 190 rokov od jeho narodenia.
Aj keď sa rozprávkar narodil v dedine Slavošovce na Gemeri, kde sa nachádza jeho rodný dom a je v ňom expozícia, svoje známe diela tvoril vo vyše 200-ročnej fare v Drienčanoch. „Inšpiráciu získaval ešte ako dieťa od svojej matky a neskôr na svojich potulkách po našej krajine,“ prezradil Novému Času historik Milan Sajenko. Faru zrekonštruovali a ako Múzeum rozprávky Pavla E. Dobšinského slávnostne otvorili pre verejnosť v roku 2014. „Budova bola v zlom stave. Nutne sme museli vymeniť strechu, odvodnili sme ju, vymenili omietky. Porobili sme interiér a podarilo sa nám aj vybudovať expozíciu, ktorá návštevníkom približuje život a tvorbu tohto slovenského kňaza a zberateľa ľudovej slovesnosti,“ uviedla autorka projektu Viera Gregorčoková.
Písal v stoji
Múzeum tvorí päť miestností, v ktorých sa návštevníci oboznámia so životom, tvorbou a jednotlivými pôsobiskami Dobšinského. Nechýba v nich dobový nábytok a písací stôl, pri ktorom Dobšinský písal postojačky. Vznikla na ňom aj rozprávka o Zlatovláske, ktorá podobne ako jeho ďalšie príbehy očarí deti v každom storočí. Podľa miestneho farára Štefana Gabčana rozprávkarova žena spomínala, že pri písaní vždy stál, nikdy ho pri tom nevidela sedieť. Súčasná podoba múzea však stále nie je konečná a v rámci projektov ho chcú ďalej zveľaďovať. Vďaka spisovateľovmu adoptívnemu synovi Jánovi Čajakavi ml. totiž presne vedia, ako fara vyzerala v období, keď tu Dobšinský žil. „Táto expozícia je ako film o Dobšinskom. Je tu veľa obrázkov a menej textu. Chceme, aby fara znova ožila,“ povedal spisovateľ Peter Glocko. Súčasťou živej expozície je aj záhrada, v ktorej ešte rastú stromy, ktoré vysadil známy spisovateľ.
NAJVZÁCNEJŠÍ RUKOPIS
Obec Kyjatice neďaleko Hnúšte sa pýši nezvyčajnou pamiatkou. V budove, ktorá kedysi slúžila ako škola, sa našla kronika z 13. mája 1839. Niektoré časti sú písané švabachom, starou češtinou, ale aj nemčinou. Najvzácnejší je pravdepodobne rukopis Pavla Dobšinského. V kronike sú zápisy od roku 1839 až po rok 1906, posledný zápis je z 10. januára 1906. Kronika je na obecnom úrade.
Život rozprávkara
- Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach
- Evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, spisovateľ štúrovskej generácie
- Spolu s A. H. Škultétym zostavili a vydali súbor 64 rozprávok v 6 zošitoch (Slovenské povesti)
- Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v 8 zošitoch (Prostonárodné slovenské povesti)
- Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky
- Medzi jeho najznámejšie rozprávky patria Zlatovláska, Laktibrada, Lomidrevo alebo Valibuk, Popolvár najväčší na svete, Soľ nad zlato či Nebojsa
- Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch
