Počet občanov žijúcich v Rusku s právom voliť predstavuje 108,9 milióna a počet Rusov žijúcich za hranicami krajiny s právom voliť je podľa informácii Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie (CIK RF) 1,9 milióna. Na funkciu prezidenta Ruskej federácie kandiduje osem uchádzačov. TASR ich uvádza v abecednom poradí.
Sergej Nikolajevič Baburin (1959)
Profesor a doktor práv, počas vojenskej služby v Ozbrojených silách Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) bol v Afganistane, po návrate dokončil ašpirantúru v Leningrade (dnes Petrohrad). Pôsobil v univerzitnom prostredí, v rokoch 1990-1993 bol poslancom Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR) a členom Najvyššieho sovietu Ruskej federácie. Ako uviedol na svojej webovej stránke, bol jedným z poslancov, ktorí boli 12. decembra 1991 na zasadnutí parlamentu vystúpili proti ratifikácii Bielovežských dohôd a hlasoval proti rozpadu ZSSR. Je prezidentom Asociácie právnických vysokých škôl. Stojí na čele politickej strany Ruský celonárodný zväz.
Pavel Nikolajevič Grudinin (1960)
Riaditeľ prospievajúceho Leninovho sovchozu, moskovský rodák vyštudoval pôdohospodárstvo, je členom expertnej rady pri vláde RF a podpredsedom Výboru pre rozvoj agropriemyselného komplexu Obchodnej a priemyselnej komory RF.
Grigorij Alexejivič Javlinskij (1952)
Ruský ekonóm, jeden zo zakladateľov a vodca politickej strany Jabloko. V minulosti pôsobil ako podpredseda Rady ministrov RSFSR. V troch volebných obdobiach bol predsedom frakcie Jabloko v Štátnej dume, dolnej komory ruského parlamentu. Za prezidenta RF kandidoval v roku 1996, 2000 a 2018.
Vladimir Vladimirovič Putin (1952)
Súčasný prezident a podľa prieskumov verejnej mienky favorit hlasovania v nedeľu 18. marca kandidoval už trikrát - v rokoch 2000, 2004 a 2012.
Xenija Anatoľjevna Sobčaková (1981)
V decembri 2017 na zjazde strany Občianska iniciatíva navrhla televíznu moderátorku za kandidátku na funkciu prezidenta RF. Jej otec Anatolij Sobčak (1937-2000) bol docentom Právnickej fakulty Leningradskej univerzity v Leningrade (dnes Petrohrad), potom v čase bývalého ZSSR ľudovým poslancom, v rokoch 1991-1996 primátorom Petrohradu. Začala študovať na Sankt-Peterburskej štátnej univerzite na Fakulte medzinárodných vzťahov. V roku 2001 prestúpila na Fakultu medzinárodných vzťahov Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) Ministerstva zahraničných vecí RF v Moskve, štúdium ukončila v roku 2002. V roku 2004 si na fakulte dokončila magisterské štúdium. Od roku 2004 do 2012 pracovala v televízii TNT, neskôr pracovala ako televízna moderátorka v rôznych programoch aj v ďalších TV staniciach. Od konca roku 2011 sa začala venovať spoločenskej a politickej činnosti.
Maxim Alexandrovič Surajkin (1978)
V roku 2000 po štúdiách promoval na Moskovskej univerzite dopravy a spojov (v súčasnosti: Ruská univerzita dopravy). Na Moskovskej štátnej Lomonosovovej univerzite (MGU) absolvoval ašpirantské štúdium. Po štúdiách založil a počas desiatich rokov riadil podnik na opravu výpočtovej techniky. Dna 28. mája 2017 ho plénum Ústredného výboru Komunistov Ruska navrhlo za kandidáta na funkciu prezidenta RF, v decembri toho istého roku podal do Ústrednej volebnej komisie doklady na účasť v prezidentských voľbách.
Boris Jurjevič Titov (1960)
Predseda Strany rastu, splnomocnenec pri Úrade prezidenta RF na ochranu podnikateľov, zakladateľ spoločnosti na export ropných a chemických produktov Solvalub, majiteľ závodu na výrobu šumivých vín, predseda Rusko-čínskeho výboru pre mier, priateľstvo a rozvoj, predseda Rady Ruského zväzu vinohradníkov a pestovateľov hrozna.
Vladimir Voľfovič Žirinovskij (1946)
Predseda Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Vladimir Žirinovskij kandiduje v prezidentských voľbách šiesty raz. Kandidoval už v rokoch 1991, 1995, 2000, 2008 a 2012.
