Kam sa chystáte tento rok na dovolenku?
– Ešte nevieme. S Vladimírom sme sa rozhodli, že budeme improvizovať, pretože syn preteká na snouborde a chce ísť na ľadovec. V júni sa sťahujeme do Prahy, takže aj na to treba myslieť, ale určite chceme ísť do Francúzska. Pobudneme tiež v Olšanoch, kde má Vladimír dom a kde chcem oslavovať svoje narodeniny.
Takže nič neplánujete?
– Nie. Keď si poviem, že chcem ísť do Francúzska, povieme si, tak fajn, zbalíme sa a ideme. Neviem čo bude, celý rok to máme akési "voľné".
Aká je pre vás absolútne ideálna dovolenka?
– Potrebujem mať pri sebe Vladimíra, vtedy som najšťastnejšia. Alebo s človekom, ktorý sa vie radovať, smiať. Veľmi rada som pri mori, pretože bez mora trpím. Vtedy mi chýba kus seba samej. Ideálna dovolenka je na juhu Francúzska. Tam to milujem, som z tohto miesta úplne hotová! Môžem sa ísť pozrieť aj do iných krajín, ale vždy musím skončiť pri mori.
Ako trávite čas voľna, opekáte sa na pláži?
– Nie, letecky sa prepravíme a na mieste si požičiame auto. Nejdeme do hotela, medzi turistov, to teda nie! Vozíme sa autom a spoznávame tamojšie prostredie. To ma veľmi baví.
Znamená to, že nelyžujete a nesnoubordujete ako váš syn?
– Ja priam nenávidím hory! Nemôžem tam ísť, som tam nešťastná. Jeden deň na horách je pre mňa ako celý mesiac. Hotová katastrofa! Vladimír hory miluje, ale ja tam mám depku. Mrznem od rána do večera. Stále mi je zima. Áno, je krásne, keď je všetko zasnežené, ale len tak na hodinku. Necítim sa tam dobre.
Keďže ste sa neskamarátili so zimou, máte rada Vianoce?
– Vianoce mám rada. S deťmi. Treba si uvedomiť, že Vianoce, to nie je len stromček, ale je to dôvod. Už samotné vysvetľovanie deťom, že príde Ježiško... My to s Vladimírom, hoci má už šestnásť rokov, dodržiavame. Poviem mu: Vladimír, nestačí, keď mi povieš čo by si si prial. Chcem, aby si mi nakreslil obrázok. Smejeme sa na tom, baví nás to. Pamätám sa na jedny Vianoce v Olšanoch. Dostala som vtedy tri opriešky a v jednom boli pančuchy. Vladimír sa s plačom pozrel na mňa, potom na otca a strašne sa rozplakal: Mami, prečo ťa ten Ježiško nemá rád... (smiech)
Čo ste urobili?
– Vysvetľovali sme, neboj sa, on má maminku rád! Ježiško si asi len myslí, že už mám úplne všetko, čo potrebujem.
Vladimír je v tínedžerskom veku, ako to zvládate, keď ste s ním sama?
– Nemám nijaký problém. Veľa spolu diskutujeme, keď ho niečo ťaží, keď je zamilovaný... Sme si veľmi blízki. Som jeho mama a vždy budem vedľa neho. Som jeho najlepšia kamarátka. Nenájde lepšiu. Hovorím mu, že ak má problém, budeme ho riešiť. Má obrovský rešpekt, pretože aj on vie, že ja rešpektujem jeho. Ak žiadame rešpekt od detí, musíme ich aj my rešpektovať.
Ako vyzerala vaša puberta?
– Horšie. Myslím si, že dievčatá ju majú horšiu. Ale rozumela som si s mojou mamou, mohla som s ňou hovoriť o všetkom. Keď som mala priateľa už dlho, jednoho dňa som si povedala: Tak, stane sa to, prvé milovanie... Prišla som za mamou a povedala som: Mami, ja dnes asi domov neprídem. Spravila mi kríž na čelo a s pokojom povedala: Zajtra mi zavolaj.
A stalo sa to...?
– Hmm. Viete, ja som nechcela, aby sa to stalo a hneď potom utekať domov. Chcela som so svojím miláčikom zostať. Ale neskôr som už o tom nehovorila, uzatvorila som si svoje súkromie. Presne taký istý vzťah mám so svojím synom.
Tešíte sa na chvíľu, keď vám privedie domov nevestu?
– Áno. Keď stretne veľkú lásku, na to sa teším. Aj na vnúčatá. Len som mu prízvukovala: Prosím ťa, buď lepší ako tvoj otec! On sa ma spýtal: No, ale ako??? Povedala som mu: Tvoj otec sa chváli, že má tri deti a každé dieťa má vlastnú mamičku. To nie je zlé, pokračovala som, len buď lepší v tom, že každé dieťa bude z inej krajiny. Potom budem veľa cestovať... A tvoj otec bude zúriť, pretože ty budeš lepší... (smiech)
Nechceli ste sa po rozchode s Bolkom
– Aj mňa, aj maminku to veľmi bolelo. Spýtala sa ma: Čo budeš robiť, miláčik? Mala veľké starosti. Ale ja som ju s tým nechcela zaťažovať. Ona chránila mňa aj mojich súrodencov – dve sestry a štyroch bratov. Ja teraz musím chrániť ju. Som jediná z nich, kto je tak ďaleko. Preto si dvakrát do týždňa voláme.
Čo vás okrem oddychu ešte v lete čaká? Bude trocha aj pracovné?
– Áno. Čakajú ma tri predstavenia. Jendo z nich je diskusia o láske a živote. O tom, čo sme práve v ten deň prežili. Improvizujeme. Vystupuje tam aj
A časom...?
Keď budem staršia a keď už bude mať Vladimír svoju vlastnú rodinu, predstavujem si to jednoducho. Všetko rozdám a do auta si zbalím len toľko vecí, koľko sa mi ich tam zmestí. A vydám sa do sveta...
