Číslo zahŕňa aj komunikáciu operátorov s posádkami záchrannej zdravotnej služby či personálom nemocničných zariadení.
Nie každé volanie však skončilo výjazdom záchranky. "Operátori a lekári na krajských operačných strediskách až 95 784 volaní vyriešili konzultáciou alebo odporúčaním," povedala pre TASR hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) Alena Krčová s tým, že zväčša šlo o zvýšené teploty, bolesti chrbtice či nevoľnosť.
Záchranku vyslali operátori v 522 028 prípadoch. Ide o takzvané primárne zásahy, pričom záchranári ich najviac evidovali v Prešovskom kraji (84 175) a najmenej v Trenčianskom (51 607). Šlo o vážne úrazy, sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku a bolesti brucha. "V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak ide o vážny alebo život ohrozujúci stav, operátor radí volajúcemu, ako poskytnúť prvú pomoc až do príchodu profesionálnych záchranárov," povedala hovorkyňa Krčová. Záchranku pacienti zneužívali i vlani, v 3654 prípadoch vyslaní záchranári nenašli na vyslanej adrese nikoho.
Vlaňajší počet volaní je podľa Krčovej vysoký. Zdôraznila, že ľudia často volajú operátorom aj pre banality, pretože nesprávne vyhodnotia svoj zdravotný problém. "Stal sa aj prípad, kedy si pacientka žiadala sanitku pre uštipnutie komárom a iné vážnejšie zdravotné ťažkosti nemala," povedala Krčová s tým, že dochádza aj k prípadom, kedy volajúci zveličí svoje ťažkosti, prípadne si ich vymyslí.
"Motivuje ho napríklad aj to, že nemusí čakať u lekára alebo sa chce urýchlene dostať do nemocnice," vysvetlila Krčová. Záchranka však podľa nej nie je taxík, "a prvoradou úlohou záchranárov je pomáhať pri život ohrozujúcich stavoch". Častým problémom sú podľa nej aj chronickí pacienti, ktorí zanedbávajú svoj zdravotný stav a od posádok čakajú recepty na lieky a zdravotnú prehliadku. "Záchranári ale nenahrádzajú všeobecných lekárov ani pohotovosť," dodala Krčová.