Stodvadsaťčlenný parlament hlasoval v pomere 80 k 11 za dohodu, na ktorej ratifikáciu boli potrebné najmenej dve tretiny hlasov, čiže 80. Dohoda o stanovení hranice je pre občanov Kosova hlavnou podmienkou liberalizácie vízového režimu zo strany Európskej únie. Bez tejto dohody by občania Kosova nemohli voľne cestovať v bezvízovej zóne EÚ, známej ako schengenský priestor (Schengen).
Opozičná strana Sebaurčenie (Vetëvendosje) zastáva odmietavý postoj voči ratifikácii dohody s Čiernou Horou, podpísanej v auguste 2015. Predstavitelia strany tvrdia, že Čierna Hora na základe dohody dostane vyše 8 200 hektárov pôdy, ktoré v súčasnosti vlastnia občania Kosova. Domáci zástancovia dohody, vrátane predchádzajúcej vlády, a medzinárodní experti to popierajú.
Opozičná strana opakovane použila v kosovskom parlamente slzotvorný plyn, aby zabránila hlasovaniu o dohode. Urobila to aj v stredu, keď sa malo začať hlasovanie, a všetci zákonodarcovia museli rokovaciu sálu opustiť. Po vyvetraní sály sa celá situácia znovu opakovala. Celkovo poslanci v stredu vypustili slzotvorný plyn štyrikrát. Siedmich zákonodarcov zatkli a ďalších šiestich vypovedali z priestorov parlamentu, uviedla tlačová agentúra APA.
Čierna Hora, ktorá už dohodu schválila, uznáva nezávislosť Kosova od Srbska, jednostranne vyhlásenú v roku 2008. Belehrad nezávislosť Kosova stále odmieta a pokladá ho za srbskú provinciu.
