Uviedla to v stredu pobočka Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v nemeckom Darmstadte. "V troj- až štvordňovom predstihu to môžeme zúžiť presne na deň a potom v tento deň vymedziť čas prinajlepšom na niekoľko hodín," povedal predstaviteľ ESA Holger Krag, ktorého citovala agentúra DPA. Verejnosť však podľa nej nemá väčší dôvod na znepokojenie.
"Šanca, že dôjde k zasiahnutiu (človeka) kusom trosiek, je rovnako vysoká ako šanca, že niekoho zasiahne blesk dvakrát za rok," vysvetlil Krag. Vesmírne agentúry po celom svete zverejnili predpovede, kde by mohli časti osemapoltonovej kozmickej stanice zasiahnuť zemský povrch, pokiaľ by nezhoreli pri opätovnom vstupe do atmosféry. Americká korporácia Aerospace predpovedala, že súčasťou tohto pásma nebude Európa, nevylúčila však, že zvyšky dopadnú na veľkomestá, ako sú New York, Rio de Janeiro či Manila. Podobne ako ESA ubezpečila, že riziko zranenia človeka je veľmi malé, pričom poznamenala, že doteraz nebol zaznamenaný ani jeden prípad tohto druhu.
Riadiace pozemné stredisko stratilo kontakt so stanicou Tchien-kung 1 v marci 2016. Naposledy ju využili čínski kozmonauti v roku 2013. Pôvodný plán bol ukončiť prevádzku tohto zariadenia krátko po jeho vyslaní do vesmíru a zničiť ho kontrolovaným pádom do oceánu. Peking sa však obával, že nasledovník laboratória - Tchien-kung 2 - by sa nemusel dostať úspešne na orbitu, takže v Číne rozhodli ponechať stanicu vo vesmíre ako zálohu.
