Mladý muž sa však ani v situácii, ktorá by hocikoho položila, nevzdáva. Hoci mu obličky pracujú asi len na 15 %, amputovali mu nohy aj prst na pravej ruke, rozhodol sa nepoddať osudu a aj s protézami robiť to, čo najviac miluje - športovať.
Tomáš (31) bol do roku 2013 úplne zdravý mladý muž. „V ten deň som dostal vysoké teploty, mal som zimnicu a po tele sa mi objavili fľaky. Viem len, že sme išli na pohotovosť a o 5 týždňov som sa zobudil už bez nôh, ktoré mi amputovali pod kolenami, a bez ukazováka na pravej ruke. Spôsobila to sepsa, teda otrava krvi, ktorú zapríčinila bakteriálna meningitída,“ rozpomína sa na hrozné chvíle. Napriek všetkému sa však rozhodol, že nedovolí zákernej chorobe, aby mu zničila celý život. „Kým dovtedy som v nemocnici nikdy nebol, od roku 2013 som v nej strávil väčšinu času. Podstúpil som viac ako 20 operácií. Keď som sa prebral z kómy, mal som iba 47 kg,“ pokračuje s tým, že sa musel všetko učiť odznova – najmä chodiť. „Na protézach to vôbec nebolo ľahké, každá váži 3 kg. Keby ma nepodporovala moja rodina, neviem, ako by som to zvládol. Veľmi im za to ďakujem,“ vyznal sa mladík, ktorý sa lieči v Nemecku, kde v tom čase pracoval.
Nesplnený sen
Nadšený bežec sa dokonca plánoval zúčastniť na paralympiáde v Riu de Janeiro. To mu, bohužiaľ, nevyšlo. „Nevedel som, že mi poisťovňa nedá špeciálne protézy,“ hovorí Tomáš. Na sociálnej sieti sa dokonca na ne vytvorila špeciálna zbierka, no vzhľadom na ich vysokú cenu sa zatiaľ nepodarilo vyzbierať dostatok prostriedkov. Tomáš ale nezaháľa. „Začal som trénovať beh, bicyklovať, loziť po stenách, chodiť do fitka. Trénoval som dokonca s najlepším juniorským frisbee tímom v Nemecku. V zime som bol pozvaný na sústredenie za naším najlepším triatlonistom a mojím kamarátom Richardom Vargom do Vysokých Tatier. Prvý raz som vyskúšal aj bežky s protézami a tiež plávanie s Rišom. To je bez nôh dosť zložité, máte pocit, akoby ste sa nehli z miesta. Ale tréningom sa to zlepšuje. Snáď sa podarí tá ďalšia paralympiáda v Tokiu,“ uzavrel odhodlaný Tomáš.