Novozámčania prehrali s víťazom základnej časti 0:4 na zápasy po tom, ako o postup do vyraďovacej fázy bojovali až do posledného kola. Hoci mali Nové Zámky s Nitrou v základnej časti vyrovnanú bilanciu vzájomných zápasov, vo štvrťfinále to bola jednoznačná záležitosť tímu spod Zobora. Po prehrách 1:8, 1:4, 4:5 po predĺžení a 1:3 sa pre ne sezóna skončila. Najkratší možný priebeh série nečakal ani Baroš. "Aj napriek tomu, že proti nám stála Nitra, veril som, že to bude viac ako štvorzápasovú séria. Žiaľ, prvé dva súboje na nitrianskom ľade nám nevyšli. Čakal som, že budú vyrovnanejšie. Doma to bolo z našej strany už iné, v oboch dueloch sme viedli, no nedokázali sme to ustrážiť. Najviac ma mrzí tretí zápas, v ktorom sme viedli už o tri góly a mohli sme naše vedenie ešte zvýšiť. Stal sa však pravý opak, Nitrania sa na nás začali doťahovať, neskôr vyrovnali, potom sme sa akoby rozklepali a už bolo stretnutie razom v réžii nášho súpera," rozhovoril sa Baroš v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Dvadsaťštyriročný brankár zasiahol vo "vyraďovačke" s Nitrou do troch zo štyroch duelov, pričom v prvom zotrval na ľade do 14. minúty a posledné dva odchytal celé. Absolvoval ich so zlomeným prstom pravej ruky, čo sa Novozámčania snažili pred súperom zatajiť: "Doteraz neviem, ako na to Nitrania prišli. Osobne som si dával veľký pozor, aby o tom nikto nevedel, nikde v médiách sa táto informácia neobjavila. Niekto to musel z našej kabíny asi vyniesť von. Tiež som si všimol, že hráči súpera ma počas celej rozcvičky pred prvým zápasom sledovali, a teda vedeli, že s rukou niečo mám. Dokonca deň pred zápasom mi nitriansky brankár písal, že či mám zlomený prst. Čiže nejakým spôsobom sa to museli dozvedieť. Utvrdilo ma v tom aj to, že hneď prvé dva góly v zápase som dostal 'na vyrážačku', ktorú držím práve v ruke, na ktorej som mal prst zlomený."
Predchádzajúce dve sezóny odchytal Baroš v HKM Zvolen, kde svojimi výkonmi zaujal aj reprezentačných trénerov: "Na zvolenské časy spomínam často a veľmi rád. Priznám sa, že lepšiu partiu ako vtedy vo Zvolene, som doteraz asi nezažil. Každý s každým si mal čo povedať, bolo úplne jedno, či som prišiel za prvým alebo posledným hráčom, s každým z nich som mohol vybehnúť na kávu alebo na večeru. Akurát škoda, že sa nám nepodarilo dosiahnuť nejaký tímový úspech. To by nás zocelilo ešte viac," pokračoval Baroš, ktorý vo Zvolene odchytal viac než 120 súťažných duelov.
Okrem pôsobenia v najvyššej slovenskej súťaži zažil odchovanec HC Slovan Bratislava aj Kontinentálnu hokejovú ligu (KHL). A hoci sa v nej predstavil len v jednom zápase, keď 23. januára 2015 vystriedal v domácom súboji s Atlantom Mytišči (4:5) v 7. minúte Jaroslava Janusa, bol to preňho nezabudnuteľný zážitok: "Išlo o sezónu, ktorá sa Slovanu príliš nevydarila, čoho výsledkom bola i zmena hlavných trénerov. Pred týmto duelom sme prehrali viacero zápasov vyšším rozdielom, a tak som sa trénera spýtal, či mi dá v sezóne nejakú šancu. Odvetil mi, že nevie, že to nie je o brankároch a on je v prvom rade nespokojný s našou hrou. Čiže to, že sa dostanem proti Mytišči na ľad .a v podstate hneď na začiatku, som vôbec nečakal, bola to len zhoda náhod."
Prvé skúsenosti s najvyššou slovenskou súťažou nabral Baroš pred niekoľkými rokmi v drese reprezentácie do 20 rokov. Tá je už tradične v úvode každej sezóny neodmysliteľná súčasť ligy, na čo sa však názory mnohých hokejových odborníkov rôznia: "Mal som šťastie, že som bol súčasťou reprezentačnej dvadsiatky, ktorá v najvyššej súťaži súperov neraz zdolala a výsledkovo v nej obstála z historického hľadiska najlepšie. S ostatnými extraligovými tímami sa to však nedá porovnať, predsa len sme boli dvadsiati chalani neustále spolu, príprava smerovala najmä k vrcholu sezóny, ním je každoročne svetový šampionát na prelome rokov, takže duch je v takomto mužstve iný. V klasickom tíme sa v základnej časti bojuje o každý jeden bod, každá strata mrzí, no ak sa dvadsiatke nepodarilo zvíťaziť, nič hrozné sa nestalo. V tom je asi najväčší rozdiel."