Medzi nich patrí aj Bratislavčan Rastislav Mráz (58), majster sveta a bývalý reprezentant v karate. V roku 2009 získal 7. dan a vlani dostal v Japonsku šancu na získanie 8. danu. Teraz čaká na rozhodnutie japonských majstrov, či si ho zaslúži.
Sedím v útulnej kaviarni oproti jedinému Slovákovi, ktorému Japonská federácia karate Gojukai udelila titul Kyoshi – učiteľ samuraj. Premeriavam si sympatického chlapíka, ktorý na budúci rok oslávi šesťdesiatku. Úprimne, neodhadujem mu toľko, ale to bude asi aj tým, že celý život športuje. Vyše 40 rokov sa aktívne venuje karate, z toho 18 rokov pretekal v bojovom štýle kumite. Zaujíma ma, čo vyjadruje titul Kyoshi.
„Znamená to, že odovzdávam dlhoročné skúsenosti a vedomosti mojim žiakom, a tým vychovávam ďalších potenciálnych bojovníkov – samurajov. Podmienkou na získanie tohto titulu je mať udelený minimálne siedmy dan,“ rozhovorí sa Rasťo. Od chvíle, keď on sám získal siedmy dan, ubehlo takmer deväť rokov. „Osem rokov je minimálna čakacia doba, väčšinou trvá oveľa dlhšie. Je to vlastne čakanie na šancu od japonských majstrov. Ja som tú ponuku od majstra dostal minulý rok v lete, keď som bol v Japonsku. Bol to len prvý krôčik k získaniu 8. danu,“ prezrádza a dodáva, že sú len šiesti na svete, ktorí od Japonskej federácie karate titul Kyoshi získali.
Vzácny 7. dan
Dan je v športovej terminológii stupeň dokonalostí techník. „Od prvého danu máte čierny pás. Japonci sú však v udeľovaní danov veľmi prísni. Napríklad po získaní štvrtého danu musíte päť rokov usilovne trénovať a zdokonaľovať sa. Až potom vám umožnia absolvovať skúšky na piaty dan. Po jeho získaní zas musíte trénovať šesť rokov pod dohľadom japonských majstrov, aby ste dostali šancu robiť skúšky na šiesty dan. Od šiesteho sa robia skúšky iba v Japonsku,“ vysvetľuje Rasťo, podľa ktorého dlhé čakanie učí človeka pokore.
Japonskí majstri, s ktorými rodený Bratislavčan trénuje celé štvrťstoročie, talentovaných karatistov roky sledujú. „Na každom seminári trénujem zásadne vždy oproti majstrovi. Celé roky som mu na očiach, pritom nikdy netuším, čo so mnou zamýšľa,“ vraví Rasťo. Skúšky na 7. dan robil v meste Kjóto spolu so 16 Japoncami a jedným Američanom.
Sedemnásť majstrov muselo povedať jednohlasne áno. „Až mám zimomriavky, úplne som sa vrátil späť do toho momentu. Keď som videl tých 16 Japoncov, čo robili skúšky na 7. dan, tak si hovorím, čo tu, preboha, hľadám? Cítil som sa úplne bez šance na úspech,“ opisuje Rasťo situáciu z roku 2009. O to väčšiu radosť mal, keď sa dozvedel, že skúšky spravili iba traja Japonci a on, jediný Európan. „Výsledky vám majstri povedia osobne, no môžete ich prezradiť až doma.“
Tajomstvo v hara
Rasťo na tréningoch na sebe tvrdo pracuje, nerobí to však s víziou, že dostane ponuku na ďalší dan. „Chcem majstrom ukázať, čo ma naučili. Niekedy mi určitý pohyb alebo práca s energiou dopne až o niekoľko mesiacov, ba až rokov neskôr. Keď som začal trénovať s Japoncami, cítil som, že pod kimonom niečo skrývajú. Tie schopnosti majstrov, keď udreli, sme nevedeli napodobniť. Pritom všetci mali okolo sedemdesiatky. Nechápal som, odkiaľ berú tú dynamiku,“ hovorí Rasťo a vstane od stola, aby mi ukázal pohyb s bruchom, ktorý som v živote nevidela.
„Majster Shiomi Akira, ktorý má 9. dan, si ma raz zavolal na bok, vyzliekol si kimono a urobil s bruchom pohyb, ktorý som dovtedy nepoznal. Bolo to ako pušný prach, náhradný zdroj energie, ktorý vystrelil z oblasti brucha – hara,“ vysvetľuje Rasťo a nehanbí sa priznať, že trvalo dlho, kým prišiel na techniku, ktorú mu majster ukázal. „Skúšal som to doma, no nikam to neviedlo. Zrazu sa mi v noci prisnilo, ako na to. Postavil som sa v tme a moje brucho urobilo mimovoľne ten pohyb. Na druhý deň som dal na tréningu nastúpiť svojich žiakov, veľkých mocných chlapov, do bojového postavenia. Povedal som im, aby napli brušné svaly. Udrel som prvého – dolu, druhého – dolu, tretia rana - ďalší dolu. Ostatní sa radšej stiahli,“ opisuje karatista, ktorý na prahu šesťdesiatky trénuje osem hodín v týždni.
Maximálna pokora
Japonskí majstri dali Rasťovi ako prvému v Európe šancu a jedného dňa možno povedia: Si ôsmy dan! „Teraz sa chystám do Japonska, možno povedia áno a možno ešte neprišiel čas...“
Keď sa spýtam na filozofiu karate, usmeje sa. „O žiadnej filozofii som od trénerov nikdy nepočul. Môžete sypať z rukáva morálne kódexy, ale ak sa podľa toho nesprávate, je vám to na figu. Cesta bojového umenia vytvára charakter, tam sa ukáže, čo človeku dalo karate do života,“ myslí si Rasťo. Zisťujem teda, čo dalo karate jemu. „To je najťažšia otázka v mojom živote. Čo mi dalo? Zdravé telo, odolnosť, kondíciu a maximálnu pokoru. Neviem, či som sa s tým narodil, alebo ma formovalo karate. Veď od desiatich rokov trénujem deň čo deň,“ povie skromne a vzápätí sa zamyslí: „Na začiatku som bral karate ako šport. Chcel som sa naučiť biť, brániť. Šestnásť rokov som bol v reprezentácii, získaval som medaily, tituly... Bolo to motivačné a učilo nás to sebaovládaniu. Po skončení kariéry v roku 1995, keď som začal spoznávať Japoncov, a hlavne anglického majstra Shihana Lea Lipinskeho, začal som vnímať cvičenie ako meditáciu.
Dovtedy som bol špecialista na boj - kumite. Až Japonci ma začali zasväcovať do kata – boja s imaginárnym nepriateľom. Pochopil som, prečo sa hovorí, že najväčšie tajomstvo je ukryté v kata. Keď to vieš, si ako profesionálny žoldnier. Máš množstvo zbraní, ale naučíš sa ich chápať, až keď začneš fungovať s Japoncami. Lebo zbrane, to nie sú len tvoja päsť, lakte, kolená. Najväčšia zbraň je tvoja hlava.“
Nieje samuraj ako samuraj
Samuraj bol stredoveký a novoveký japonský ekvivalent európskeho šľachtica. Samurajskí bojovníci využívali protivníkove slabiny a útočili na citlivé, hlavne zbrojou nechránené miesta na tele. Vzdelávali sa aj z duchovnej stránky na vylepšenie duchovného stavu. Základným prvkom samurajského každodenného šatníka bolo kimono, zahnutý meč a účesom bol typický uzol.
Bojová taktika sa v dejinách Japonska niekoľkokrát zmenila, čomu sa prispôsobovala i dĺžka a tvar čepele meča. Dnešný samuraj musí mať nielen fyzické, ale aj charakterové vlastnosti. Samurajské tituly udeľuje iba Japonsko, najvyšší japonskí majstri ním označujú výnimočného bojovníka alebo majstra v karate.
