Už 20 rokov pred tým, ako sa prejavia prvé príznaky alzheimera, sa v mozgu človeka trpiaceho touto zákernou chorobou začnú formovať takzvané neurofibriálne klbká alebo senilné plaky, ktoré podľa vedcov blokujú neurónové signály, čo má za následok zhoršenie pamäte a kognitívnych schopností.
Vedci sa už dlhší čas venujú výskumu a vykonali viacero klinických testovaní protilátok, ktoré by účinkovali priamo na senilné plaky, ale doteraz sa žiadna z nich z testovania nedostala do ďalšej fázy. Pravdepodobne za to mohli nekontrolovateľné vedľajšie účinky. Nové vedecké postupy by mali tieto neželané vedľajšie efekty obísť a zastaviť tvorbu senilných plakov ešte predtým, než sa objavia prvé príznaky alzheimera.
Napriek tomu, že do liečby tejto zákernej choroby sa ročne celosvetovo investujú stovky miliónov dolárov, po tom, čo sa u pacienta raz prejaví, sú lekári bezmocní a jej úplne zvrátenie zatiaľ nie je možné.
Vedci sa snažia nájsť protilátky, ktoré by boli schopné účinne bojovať so senilnými plakmi tak, že sa zameriavajú na amyloid beta - zlúčeninu, ktorá tieto plaky vytvára. Najväčší posun vpred zaznamenala farmaceutická firma Eli Lily, ktorá objavila protilátky zamerané nie na samotný amyloid beta, ale na ešte menšiu bielkovinu APOE, ktorá sa nachádza v jeho vnútri.
Prítomnosť génu obsahujúceho bielkovinu APOE v DNA človeka je jednou z indikácií, že sa u jedinca neskôr môže vyvinúť alzheimer. Po tom, čo sa protilátky dostanú do amyloidu beta, vyšlú signál imunitným bunkám, aby zaútočili na bielkovinu APOE ak aj na celý amyloid beta.
Počas 6 týždňov testovania sa úroveň amyloidu beta v mozgu myši, na ktorej testovali protilátku HAE-4, znížila na polovicu.
Vedci sa najskôr obávali že, kedže bielkovina APOE okrem iného zohráva aj dôležitú úlohu pri odbúravani tukov a choreseloru v tele, jej odstránením z mozgu by mohlo dôjsť k ďalším problémom. "Ukázalo sa, že APOE v senilných plakoch má inú štruktúru ako bielkovina APOE nachádzajúca sa v krvi." tvrdí autor štúdie doktor David Holtzman a dodáva, že protilátky účinkujú iba na APOE v senilných plakoch a tie zdraviu-prospešné nechajú na pokoji. V praxi to znamená účinnejšiu protilátku a menej neželaných vedľajších účinkov.
"Ak bude liečba fungovať na ľudí, tak ako ukázali testy na myšiach, budeme schopní efektívnejšie a zároveň bezpečnejšie liečiť ľudí, ktorých mozog produkuje amyloid a nedokáže sa ho zbaviť" zhodnotil výsledky testovania doktor Holtzman pre britský denník dailymail.
