Podľa neho kompetentní nedodržiavaním predpisov prispievajú k ohrozeniu zdravia ľudí, zvierat a poškodzujú životné prostredie. Problémom je nakladanie s uhynutými hlodavcami, pre ktoré sa už nevyžadujú sklady.
Podnikateľ dlhodobo upozorňuje ŠVPS, ktorá zmenila v roku 2016 predpisy, čím sa líšime od iných štátov EÚ. „Na pokyn ústredného riaditeľa tejto správy sa upustilo od schvaľovania deratizačných prevádzok - skladov, v ktorých sa nakladá s odchytenými hlodavcami. U nás už netreba mať sklady pre uhynuté potkany, čo si mnohí vysvetľujú po svojom a môžeme si len domyslieť, kde končia,“ vraví Leysek.
Jeho firma pôvodné prísne normy spĺňa, no dnes v tomto podnikaní stačí iba registrácia. „Týmto nedodržiavaním predpisov dochádza k poškodzovaniu zdravia ľudí i zvierat, a keďže v ŠVPS som neuspel, podnety som podal aj na ministerstvo pôdohospodárstva a Generálnu prokuratúru,“ povedal deratizátor, ktorý nedávno zažil šok. „Ten istý prokurátor, ktorý mi dal za pravdu, odrazu zmenil názor. Aj laici pochopia, že odchytené potkany sa dávajú do mraziaceho boxu v sklade a potom sa odvážajú do spaľovne. V prípade, že skladnik nevyžaduje, uhynuté zvieratá môžu končiť hocikde, v prírode aj v kontajneroch,“ uzavrel Leysek.
Hygienici mlčia
ŠVPS na naše otázky, prečo pre deratizátorov dnes stačí len registrácia, a nie schválené sklady, ako to platí v iných krajinách EÚ, reagovala inšpektorka pre oblasť vedľajších živočíšnych produktov Zuzana Tkáčová. „Keďže sme k dnešnému dňu nedostali vyjadrenie Generálnej prokuratúry, nebudeme sa k uvedenej veci vyjadrovať,“ napísala.
