Nešťastná mama zavraždenej dcéry hľadá silu na cintoríne, kam sa chodieva s Martinkou v duchu porozprávať. Zlatica nevynechá ani deň, aby nezašla na Martinkin hrob. „Tam si poplačem, porozprávam Martinke, ako sa mám a pýtam sa jej, ako sa má ona a Janko. Stále si spomeniem, ako som im vravela, aby si na seba dávali pozor. Nepočúvali a teraz musia ležať v hrobe obaja, lebo bojovali za pravdu,“ vraví nešťastná matka, ktorá za štyri týždne schudla desať kíl, ale je odhodlaná bojovať za spravodlivé vyriešenie prípadu do posledného dychu.
„Napriek tomu na svete existujú ľudia, ktorí mi nedoprajú pokoj a píšu mi zlomyseľné anonymy,“ povedala žena, ktorej nenávistní ľudia odoberajú energiu. „Prišiel mi list od kohosi z Levoče. Niekto, kto sa ani nepodpísal, ma oslovil šialená krava. Vyčíta mi, že idem na tribúnu, aby som oslovila ľudí. Vraj ma za to platí opozícia a prezident. Trochu ma to zobralo. Po tom, ako ma pred týždňom oslovila nejaká žena, ktorá mi rozprávala, že mám byť ticho, dať príspevok na kostol a modliť sa. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Mňa však nemôžu odradiť,” uzavrela užialená Zlatica.
