Každé pomenovanie má nejaký dôvod a nejakú históriu. Poodhaliť tajomstvo týchto pomenovaní sa pokúsil historik a spisovateľ Ivan Bohúš, ktorý tento rok oslavuje 94. narodeniny a na vznik niektorých pomenovaní v Tatrách si doslova pamätá.
Kniha Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier, ktorú napísali otec a syn Bohušovci z Tatranskej Lomnice, aby priblížili a objasnili, ako vznikali niektoré názvy v Tatrách. „Slovenských názvov pred rokom 1918 bolo len zopár. Prvé písomné názvy pochádzajú z trinásteho storočia. K názvotvorbe prispeli aj miestni hospodári, drevorubači, poľnohospodári či pastieri. No proces tvorby názvoslovia však nie je dodnes uzavretý,“ prezradil Ivan Bohúš.
Tatry
Názov Zlatý vodopád pochádza z polovice 20. storočia od horolezcov. Jeho pôvod však súvisí s tatranským baníctvom. Poniže vodopádu ešte v osemnástom storočí ťažili medenú rudu v nádeji, že objavia aj zlatú žilu.
Velické granáty
Názov nepochádza z posledných vojen, ale súvisí s výskytom nerastu - granátu, ktorý sa tu dodnes vyskytuje. Je malý, tmavej farby, mäkký so slabým leskom. Velické preto, lebo dolina vtedy patrila do katastra mesta Veľká, dnes je súčasťou Popradu.
Jahňací štít
Tento názov mu dali pastieri a pytliaci. V roku 1908 bola snaha Jahňací štít pomenovať podľa edinburského lekára a geografa Roberta Townsona, ktorý v roku 1793 ako prvý známy turista vystúpil na štít spolu s miestnym sprievodcom.
Zlatý vodopád
Názov Tatry však ešte v podobe Triti je v listine nemeckého cisára Otta I. z roku 970, ale český kronikár Kosmas vo svojom diele z roku 1119 - 1125 už používa názov Tatri a v krakovskej listine z roku 1255 je podoba Tatry. Pôvod Tatier je nesporne slovanský.