Voda, zeleň a vajíčka, ktoré šibači dostávajú ako odmenu, sú považované za sprostredkovateľov nového života, zdravia a krásy.
"Voda má podľa tradície očistný charakter a dotyk s čerstvou tečúcou vodou zaručoval omladnutie dievčat. Dievčatá sa polievali vodou zo studne alebo sa hádzali rovno do potoka. Nie preto, aby sa im urobilo zle, ale práve preto, aby si udržali zdravie, krásu a mladosť po celý rok," uviedla pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
Veľkonočné sviatky sú spojené aj so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Dotyku s čerstvou zeleňou (prúty, zelené vetvičky) sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie.
Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami, kde prevažuje oblievanie. Polievanie na východe súvisí aj s rozšírením tzv. východného obradu, ktorý je mystickejší ako západný a voda v ňom hrá dominantnú úlohu.
Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidva zvyky.
Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.
Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka - kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti sa im ujdú aj finančné odmeny.
Na celom Slovensku sa oblievačka a šibačka končila zvyčajne pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať. Oblievačky mali dozvuky nasledujúci deň, keď dievčatá na ulici oblievali mužov.
