Sú však ukážkou toho, že silou vôle sa dá zvládnuť takmer čokoľvek. Dnes sú z nich dvaja vzdelaní a pozitívne naladení ľudia, ktorí pomáhajú s úsmevom na tvári ostatným.
Zuzana (27) bola už ako dojča umiestnená do detského domova v Piešťanoch. „Mama je psychiatrický pacient, otec bol liečený alkoholik,“ prezrádza usmievavá dievčina.
Napriek tomu, že sa takmer pred dvoma rokmi stala mamičkou malej Zdenky, stíha ešte študovať aj pracovať. „Študujem externe sociálnu prácu a robím asistentku sociológov a psychológov,“ dodáva. Na svoj osud sa nesťažuje, jej snom vždy bolo pomáhať. „Keď doštudujem, chcem podporovať ľudí v núdzi, domovákov,“ pokračuje sympatická mamička.
Vlado (48) vyrastal v detskom domove v Nitre. „Mamka vyhľadávala vzťahy s alkoholikmi, sama veľa pila a nestarala sa o mňa,“ opisuje rodinné pomery. Na svoju mamu sa nehnevá. „Sama bola týraná a vyrastala vo veľmi zlých podmienkach,“ prezrádza sympatický muž.
Keď mal Vlado sedemnásť, dozvedel sa, že má súrodencov. „Bolo nás osem, začal som pátrať po nich a aj po mame na vlastnú päsť,“ prezrádza odhodlane. Spoločné stretnutie však nedopadlo najlepšie. „Býval som s mamou a troma najmladšími súrodencami vo veľmi zlých podmienkach, mamin druh nás často opitý bil a vyhadzoval na ulicu, nemali sme čo do úst,“ opisuje smutne.
Po roku a pol sa rozhodol, že takto ďalej žiť nechce, urobil si maturitu a začal na univerzite študovať špeciálnu pedagogiku. „Pomáham chlapcom z domova posunúť sa ďalej v živote,“ dodáva na záver. Vlado si zobral k sebe troch najmladších súrodencov a napriek skromným podmienkam, v ktorých žijú, sú dnes šťastní.