Exposlanec Hnutia za demokratické Slovensko, bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Július Binder, bol na začiatku tohto tisícročia podľa prokuratúry podozrivý, že sa mohol zapojiť do prania špinavých peňazí. Nový Čas v roku 2002 získal a zverejnil informáciu, že meno Binder figurovalo medzi podozrivými, o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní zaujímali v súvislosti s tunelovaním vodného diela Gabčíkovo.
Ministerstvo vnútra vtedy potvrdilo, že vyšetrovanie podozrenia zo zneužitia peňazí pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo zistilo únik 400 miliónov Sk (13-mil. eur). Únik peňazí mali podozriví dosiahnuť fiktívnymi faktúrami, ktoré mali byť podpisované menom mŕtveho hokejistu. Išlo o práce z rokov 1995 - 1997, ktoré neboli vykonané alebo ich urobili iné firmy.
Opletačky s paragrafmi malo približne 20 ľudí prevažne zo stavebných firiem. Peniaze však bolo treba "preprať". Milióny sa mali dostať do veľkej bratislavskej akciovej spoločnosti. Prípadom za zaoberal vtedajší policajný útvar vyšetrovania závažnej trestnej činnosti. Exriaditeľ Binder akékoľvek podozrenia z nečestnosti alebo preplácania fiktívnych faktúr poprel.
Vypočúvali investigatívca
V deň zverejnenia článku polícia prvého bratislavského okresu začala trestné stíhanie vo veci ohovárania. Poručík Varga na výsluch predvolal autora článku, investigatívneho novinára Vladimíra Donnera. "Policajtovi som vysvetľoval, že Bindera za podozrivého v písomnom pokyne vyšetrovateľovi označil prokurátor. Po niekoľkých mesiacoch mi policajt oznámil, že prokuratúra taký pokyn nemá. Až keď som policajtovi doniesol fotokópiu pokynu prokurátora, výsluchy sa skončili," spomína vtedajší redaktor Nového Času.
"Keď som na chodbe polície čakal na jeden z policajných výsluchov, z budovy vychádzal Binder. Slušne som sa mu pozdravil. Mávol rukou a na pozdrav neodpovedal," dodal redaktor Donner, ktorý bol na výsluchy zvyknutý ešte z čias vypočúvania na ŠtB. Jeho meno je na stránke Ústavu pamäti národa medzi preverovanými osobami.