Výsledky sondy do fungovania polície prezentovali na stredajšej tlačovej konferencii. Minister vnútra Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) požiadal policajné prezídium, aby zaujalo stanovisko k správe nadácie.
Najvážnejším zisteniami sú podľa riaditeľa nadácie Pavla Sibylu falšovanie policajných štatistík kriminality a objasnenosti trestných činov. Tiež nútené odchody policajtov do civilu ako dôsledok svojvoľných výmen zo strany politických nominantov, ktorí sa do najvyšších funkcií v Policajnom zbore dostanú po každých parlamentných voľbách. Sibyla však kritizoval aj to, že niektoré zložky polície trpia fluktuáciou, pričom sa náhrada za odídených hľadá ťažko aj pre nízke nástupné platy. Ani jeden z oslovených policajtov si potom podľa riaditeľa nadácie nevie predstaviť, že by sa za súčasného stavu mohlo podariť stíhať vysokopostaveného verejného funkcionára.
Svedectvá zbierala nadácia a týždenník Trend niekoľko týždňov ešte pred zavraždením novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Spolu 16 súčasných alebo bývalých vyšetrovateľov, funkcionárov, radových policajtov a jeden operatívec, ktorí mali odslúžených priemerne 15 a viac rokov sa rozprávali s redaktorkou Trendu Zuzanou Petkovou. Dve tretiny z nich pôsobia stále v Policajnom zbore, požiadali o anonymitu.
„Snažili sme sa vybrať policajtov, ktorí pre nás boli dôveryhodní a tie rozhovory boli naozaj hĺbkové. Prezentujeme len veci, na ktorých sa všetci zhodli,“ opísala Petková. „Určite by sme boli radšej, keby oslovených policajtov bolo 160 a nie 16, ale väčšina z nich sa bojí hovoriť,“ doplnil Sibyla.
Nadácia prehrala novinárom na tlačovej konferencii záznam rozhovoru medzi žilinským krajským policajným riaditeľom Aurelom Gonščákom a riaditeľom žilinského dopravného inšpektorátu Michalom Mikom. Gonščák krátko po nástupe do funkcie v októbri 2017 žiada na nahrávke Miku, aby si podal žiadosť na odchod do civilu, inak ho čaká disciplinárne stíhanie. Mika podľa Petkovej neustúpil a hrozby policajného šéfa sa naplnili. Po mesiaci a pol od rozhovoru Miku obvinili na základe odposluchov ešte z roku 2016. Postup Gonščáka preveruje policajná inšpekcia, ktorej posunula nahrávku prokuratúra.
„Jednou z najzásadnejších a pre nás šokujúcich zistení bolo, že štatistiky kriminality a objasnenosti kriminálnych činov sa manipulujú a skresľujú, a to tým spôsobom, že sa upraví klasifikácia trestného činu podľa toho, či je šanca odhaliť páchateľa alebo nie je. Keď je šanca odhaliť páchateľa, tak sa to klasifikuje ako vážnejší trestný čin alebo priestupok, a keď tá šanca nie je, tak sa to klasifikuje nižšie,“ opísal údajné praktiky v polícii Sibyla.
Ilustroval ich dvoma prípadmi. Prvým je údajná krádež debničky s jablkami, ktorej sa dopustili chlapci. Bola preklasifikovaná na vlámanie sa na základe toho, že chlapci preliezli dvojmetrový plot. Prípad bezdomovca s údajne podrezaným hrdlom, ktorého našli v Bratislave, bol zase podľa Sibylu preklasifikovaný z vraždy na nehodu so záverom, že bezdomovec mal padnúť na ostnatý drôt. Bolo totiž jasné, že páchateľa sa podarí len ťažko vypátrať a vražda by ostala neobjasnená.
Nadácia cituje v tlačovej správe bývalého vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavla Milana, ktorý si myslí, že medzi policajtmi funguje autocenzúra a netrúfnu si vyšetrovať prípady, v ktorých figurujú politicky exponované mená. Politicky dosadení nominanti majú podľa Sibylu cez rozdeľovanie spisov vplyv na to, kto vyšetruje politicky citlivé kauzy a cez informačný systém NAKATOK môžu vyšetrovanie kontrolovať. „Nadriadený má na oddelení človeka, u ktorého sa 90 percent vecí končí zastavením trestného konania, a to z dôvodu, že sa mu nechce zbierať dôkazy, je neschopný alebo vie, čo je želateľný výsledok. Pridelí mu politickú kauzu, a ani na neho nemusí tlačiť,“ cituje nadácia ďalšieho z oslovených policajtov, ktorý je zamestnaný na policajnom prezídiu.
Oslovení policajti nemajú dôveru k policajnej inšpekcii, najmä preto, že je tiež dlhodobo riadená politickými nominantmi. „Úplne prvý krok je zaviesť systém menovania vedúcich funkcionárov, počnúc policajným prezidentom, ktorý pre samotných policajtov bude dôveryhodný. To, že budem vedieť, že moji šéfovia sú skvelí odborníci, profesionáli s integritou a nemajú nič spoločné s politikmi,“ radí Sibyla novému ministrovi vnútra Druckerovi.
Nadácia sa pokúsila stretnúť s policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Ten podľa nich schôdzku odmietol s tým, že ich aktivita je pokračujúcou kampaňou proti jeho osobe.
Minister vnútra Tomáš Drucker počas výjazdu vlády na východe Slovenska v stredu uviedol, že požiadal policajné prezídium, aby zaujalo stanovisko k správe Nadácie Zastavme korupciu. „Myslím si, že to bude, že dôrazne odmieta takúto vec, ale treba sa s tým nejakým spôsobom popasovať,“ povedal Drucker. Uistil, že pokiaľ bude môcť, využije prostriedky na to, aby skontroloval, či môže dochádzať k ovplyvňovaniu policajných štatistík. On osobne takouto informáciou nedisponuje. Priblížil tiež, že návrh zákona, ktorý predloží budúci týždeň do medzirezortného pripomienkovania, počíta s povinnými výberovými konaniami na riadiace funkcie v polícii a s päťročným funkčným obdobím.
Polícia na tvrdenia v Správe o slovenskej polícii reaguje
"Polícia sa ostro ohradzuje voči účelovým útokom Nadácie Zastavme korupciu a týždenníku Trend, ktoré boli zverejnené v ich Správe o slovenskej polícii. Sú nepravdivé a zavádzajúce!" píše komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru.
V správe sa ďalej píše: "Chceme občanom pripomenúť, že od roku 2012 do konca roku 2017 klesla kriminalita z 90 351 trestných činov na 66 215 trestných činov, pričom polícia dosiahla aj najvyššiu objasnenosť a to 58,67%. Rovnako poklesol počet lúpeží z 974 na 469, pričom objasnenosť bola 74,20%. Klesol počet krádeží vlámaním a to z 11 855 na 5 720, pokles polícia zaznamenala aj v počte krádeží motorových vozidiel z 2 546 na 1 525. O tom, že Slovensko je bezpečnejšou krajinou svedčí aj fakt, že počet vrážd klesol od roku 2012 z čísla 75 na 57."
Údajne, o tom, že Slovensko sa stalo bezpečnou krajinou svedčí aj správa amerického ministerstva zahraničných vecí z januára tohto roku, v ktorej bolo Slovensko zaradené, na rozdiel od niektorých štátov západnej Európy, medzi krajiny prvej kategórie v rámci bezpečnosti.
Komunikačné oddelenie ďalej uvádza, že "Polícia nemôže manipulovať s počtom dopravných nehôd, počtom dopravných nehôd s následkom smrti, počtom lúpeží, krádeží či dokonca počtom vrážd. Každé trestné konanie dozoruje prokuratúra a akákoľvek svojvoľná zmena kvalifikácie skutkovej podstaty zo strany polície nie je možná! Je to výmysel a zavádzanie verejnosti v snahe poškodiť pozitívne výsledky a činnosť Policajného zboru. Tieto útoky sa stupňujú v kontexte snáh odvolať prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara."
