Náročná úprava skvostov medzivojnového obdobia, architektúry a dôležitých udalostí v metropole východu však nezostane v trezore.
Tematicky pestré zdigitalizované sklenené negatívy nevyužijú len pre výskumné a bádateľské účely. „Fotografie poslúžia aj pre dve plánované výstavy, ktoré pripomenú sté výročie vzniku Československej republiky. Objavia sa aj v publikáciách VSM,“ prezradil Novému Času kustód fondu Dušan Béreš.
Keďže najstaršie negatívy majú až 140 rokov, najviac znečistené a poškodené zábery dali odborníkom poriadne zabrať. Reštaurátorka Iwona Urbančíková vysvetlila postup ich ošetrenia takto: „Museli sme zohľadniť pôvodné retušované zásahy, negatívy správne očistiť, aby pri manipulácii nedošlo k ich ďalšiemu poškodeniu. Na čistenie používame handričky a nádoby s benzínom, alkoholom a destilovanou vodou. Je to veľmi zdĺhavý proces, ktorý sa často nepočíta v minútach, ale skôr v hodinách práce.“
V tejto fáze spracovali spomínaných 527 kusov, no celkovo majú vo fonde až 11-tisíc a na obnovu tak čakajú ešte asi dve tretiny záberov. Béreš doplnil, že so sklenenými negatívmi musia narábať veľmi opatrne, lebo na ich životnosť majú vplyv UV žiarenie, vlhkosť vzduchu, teplota či prašnosť. Samotné digitalizované zábery možno získať skenerom alebo podsvietením a fotografovaním, čo vo VSM zadávajú externistovi.